Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Česku umrelo vyše sto ľudí, vykonali viac ako stotisíc testov
9. 4. 2020
Počet ľudí s chorobou covid-19, ktorí zomreli v českých nemocniciach, prevýšil sto prípadov. Podľa aktualizovanej štatistiky ministerstva zdravotníctva stúpol počet úmrtí za stredu a dnešok o 11 na 104.
Celkom je v Česku k dnešnému ránu 5 335 preukázaných prípadov nákazy novým koronavírusom. Laboratóriá v Česku v stredu uskutočnili rekordných 8 164 testov na koronavírus. Celkový počet vykonaných testov tak presiahol stotisíc a k dnešnému ránu vystúpal na 106 845.
Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne?
8. 4. 2020
Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.
Eurokomisári chcú záchranný koronavírusový fond pre celú Úniu
6. 4. 2020
Krajiny Európskej únie by mali vytvoriť nový spoločný fond, ktorý by pomohol ekonomikám zotaviť sa z následkov koronavírusovej krízy. Štáty by do neho mohli dávať peniaze napríklad vydávaním spoločných dlhodobých dlhopisov alebo do neho nasmerovať časť svojich daňových príjmov.
V spoločnom vyhlásení to dnes uviedli eurokomisári pre vnútorný trh a ekonomiku Thierry Breton a Paolo Gentiloni. Nástroje na zmiernenie očakávanej recesie budú v utorok hľadať počas videokonferencie ministri financií a takzvané koronové dlhopisy budú jedným z diskutovaných tém.
Európska komisia chce zaviesť kurzarbeit v každom štáte Únie
3. 4. 2020
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám spamätať sa z najťažších dopadov koronavírusovej krízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur, ktoré si chce komisia požičať s použitím vládnych záruk.
EK navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny Únie, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce tiež rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku. Plánuje tiež ponúknuť poľnohospodárom pružnejšie čerpanie peňazí z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.