Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny potravín môžu mierne vzrásť, ale môžu byť aj stabilné
28. 1. 2009
Na ceny potravín majú analytici rôzne názory. V odhadoch vplyvov krízy na ceny potravín sú opatrní.
Podľa jedných môžu potraviny do konca roka zdražieť zhruba o desať percent.
Nárast sa dá očakávať už v apríli a máji. Zdražovanie by však nemalo byť také
výrazné ako minulý rok. Iní očakávajú skôr stabilné ceny potravín. Výkyvy cien vidia skôr v prepojení svetových ekonomík. Spoločná poľnohospodárska
politika EÚ by mohla viesť k presunu
časti dotácií na stabilizáciu cien potravín.
Siemens dosahuje aj počas krízy dobré hospodárske výsledky
27. 1. 2009
Nemecký koncern Siemens oznámil prudký nárast prevádzkového zisku v prvom kvartáli a potvrdil svoje pozitívne prognózy na rok 2009.
Výkonný riaditeľ spoločnosti sa
vyjadril, že podnik zatiaľ nezaznamenal zrušenie žiadnej zo svojich hlavných
objednávok ani pokles cien, preto sa domnieva, že prognózy sú realistické.
Vyhlásenia Siemensu prijali trhy veľmi pozitívne, keďže jeho konkurenti
Phlilips a General Electric zverejnili v predchádzajúcich dňoch slabé výsledky.
Výzvy k ekonomickému nacionalizmu
26. 1. 2009
Socialistickí lídri v Španielsku v rámci opatrení proti dôsledkom krízy vyzývajú obyvateľov k ekonomickému nacionalizmu. Minister priemyslu, obchodu a cestovného ruchu sa obrátil na obyvateľov s výzvou, aby pre svoje vlastné dobro podporili domáce produkty, priemysel a služby.
Pokles spotreby môže znamenať stratu ďalších 120
tisíc pracovných miest. Patriotickým
nákupom výrobkov domácej výroby by bolo podľa neho možné zachrániť tieto
pozície. Ekonómovia a pravicová opozícia oponujú, že práve ekonomické
zvýhodňovanie domácich produktov spôsobilo protekčnú špirálu. Nacionalizácia
podľa nich nevyrieši nerovnováhu na trhu, ktorý si žiada globálne zvýšenie
spotreby. Španielsky premiér ubezpečil,
že nedovolí obmedzovanie zahraničných produktov. Na stretnutí s portugalským
premiérom však zároveň povedal, že osobne bude propagovať španielske a
portugalské produkty.
Špekulácie o eurozóne
23. 1. 2009
V dôsledku finančnej krízy sa začínajú objavovať špekulácie o tom, že počet krajín platiacich eurom by sa mohol znížiť. Prezident Európskej centrálnej banky to však nepripúšťa.
Problémy finančných trhov a podporné balíčky na záchranu
ekonomík vedú vlády členských štátov k zadlžovaniu. Rozdiel vo výnosoch zo štátnych dlhopisov prevzal
úlohu, ktorú v minulosti mali kurzy národných mien. Lepšie hospodáriace štáty
si môžu požičiavať lacnejšie, hoci existujú v jednotnej menovej únii. Analytici
pripomínajú, že rozdielnu cenu dlhopisov majú aj jednotlivé štáty v USA. Náznaky politického záujmu o odčlenenie z
eurozóny zo strany niektorej členskej krajiny neexistujú.