Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ žiada revízia mobilných poplatkov
9. 2. 2009
Európska komisia chce požiadať národných regulátorov telekomunikácií, aby obmedzili výšku poplatkov za posielanie textových správ a ukončenie hovorov medzi konkurenčnými mobilnými sieťami.
Očakáva, že
oklieštenie zisku za bezdrôtové služby prinúti mobilné telekomunikačné
spoločnosti investovať viac do optických sietí.
Brusel sa chce týmito
skutočnosťami zaoberať v apríli alebo v máji. Malo by ísť o širšiu revíziu súčasného systému vzájomného
spoplatňovania služieb konkurenčnými mobilnými operátormi.
Hoci stanovisko Komisie bude mať pravdepodobne iba charakter
odporúčania, pôjde o silné politické gesto a impulz.
Mobilní operátori sa bráni a tvrdia, že drastické zníženie
poplatkov za ukončenie hovoru môže naopak služby zdražieť.
Brusel je presvedčený, že zníženie ukončovacích poplatkov
bude stimulom, aby mobilní operátori viac investovali do tzv. sietí ďalšej generácie (NGN), ktoré
umožnia poskytovať kvalitné vysokorýchlostné dátové služby, ako i celú paletu
ďalších služieb, ako sú napríklad sofistikovaná tele-práca, či digitálne
internetové TV vysielanie.
Lídri EÚ a USA chcú posilňovať vzťahy s Ruskom
9. 2. 2009
Lídri EÚ a USA chcú posilniť vzťahy s Ruskom a budovať novú bezpečnostnú architektúru. Vyhlásili to cez víkend na 45. ročníku Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Zišlo sa na nej viac ako 300 účastníkov, medzi nimi asi tucet
premiérov a hláv štátov a približne 50 ministrov. Ameriku zastupoval nový americký viceprezident Joe Biden a Rusko
prvý vicepremiér Sergej Ivanov.
Diskusie boli zamerané
na kontroverzné regionálne i globálne bezpečnostné témy:
transatlantické vzťahy, izraelsko-palestínsky konflikt, Irak, boj proti
Talibanu v Afganistane, iránsky jadrový program, či vzťahy Ruska so
Západom.
Zatiaľ najväčším ústupkom je zdržanie plánov na výstavbu
protiraketového systému v Poľsku a Českej republike.
Poľský obrat v energetike
6. 2. 2009
Zásadný obrat vo svojej energetickej politike robí Poľsko. Do roku 2025 chce mať dve funkčné jadrové elektrárne a tým sa zbaviť závislosti na uhlí.
Poľsko patrilo medzi krajiny, ktoré nesúhlasili so zavádzaním plného
obchodovania emisných povoleniek v energetickom sektore. Vo výrobe energie
totiž až na 95 % závisí na uhlí. Dve nové elektrárne by túto závislosť mali
znížiť.
Sadzby eurozóny sú stabilné
6. 2. 2009
Európska centrálna banka podľa očakávaní nezmení svoju kľúčovú úrokovú sadzbu. Možné znižovanie naznačila v marci.
Britská centrálna banka Bank of England postupuje inak. Znížila svoju orientačnú úrokovú mieru z
1,5 % na 1 %, najnižšiu úroveň od jej založenia v roku 1694.
Medzitým členské štáty prijímajú mimoriadne opatrenia na
ozdravenie ekonomiky. Brusel včera schválil tri stimulačné plány – Veľkej
Británie, Francúzska a Nemecka.
Prijatím schémy, ktorá zaistí granty do výšky 500 tisíc € pre
každú firmu postihnutú krízou a tiež pre tie, ktoré v rokoch 2009 - 2010
požiadajú o pomoc Briti nasledujú Nemecko, Francúzsko a Portugalsko.
Francúzsku Brusel povolil poskytnúť pomoc firmám vo forme
znížených úrokov na rôznodobé pôžičky do roku 2010. Ide už o tretie opatrenie,
ktoré prijal Paríž v snahe sprístupniť financie v rámci štyroch pomocných
schém, ktoré definovala Komisia.
Nemecko dostalo zelenú pre
finančnú reguláciu, ktorou chcú dočasne sprístupniť riskantný kapitál malým a
stredným podnikom.