Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ chce prijať opatrenia proti daňovým rajom
4. 3. 2009
Všetky finančné inštitúcie by mali byť predmetom určitého stupňa regulácie a dohľadu. Nikto nemôže byť mimo systému a fungovať pod rúškom tajomstva.
Preto EÚ naznačila, že môže prijať opatrenia vrátane
sankcií voči daňovým rajom, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti a odmietajú
sa podieľať na výmene informácií o praní špinavých peňazí či o daňových
únikoch.
Európska komisia na základe správy expertov požaduje vytvoriť dozorný
systém, ktorý by zabezpečil oveľa silnejší dohľad na európskej úrovni. Pritom by sa však mala uchovať jasná úloha
národných dozorných orgánov.
EÚ má stratégiu, ako zachrániť insolventné členské štáty eurozóny
4. 3. 2009
Komisár pre menové záležitosti Joaquin Almunia tvrdí, že využitie európskych dlhopisov na získanie finančných prostriedkov pre členské štáty je možné a prijateľné, no nereálne z krátkodobého horizontu. Podrobnosti tejto stratégie sú zatiaľ dôverné.
Komisár v minulosti zdôrazňoval, že pravidlá
EÚ hovoria, že jeden štát by
nemal trpieť pre insolventnosť druhého štátu. Včera však zmenil svoj názor pod
vplyvom nemeckého ministra hospodárska Peera Steinbrücka, ktorý v posledných
týždňoch na medzinárodných fórach zdôrazňoval, že Berlín je pripravený
zasiahnuť v prípade potreby zachrániť krachujúceho člena eurozóny.
Almunia vyhlásil, že ak sa niektorá z krajín menovej únie ocitne v kríze,
existuje pre ňu riešenie.
Európska kríza má viac politický ako hospodársky rozmer
3. 3. 2009
V komentároch o víkendovom summite EÚ sa európske denníky zamerali na evidentný rozdiel v prístupe k západným a východným členským krajinám Európskej únie. Stredoeurópske členské štáty prestáva pôvodné jadro vnímať ako monolitný "východný" blok.
Francúzsky denník Le Figaro si myslí, že nemožno porovnávať veľmi zlú situáciu
Maďarska so situáciou v ďalších štátoch. Rozdelenie na novú a starú Európu nemá
zmysel, pretože medzi novými členmi únie sú veľké rozdiely v dopadoch krízy.
Podľa talianskeho denníka La Stampa summit v
Bruseli rozdelenie Európy na dve časti zviditeľnil. Európska kríza nemá len
hospodársky, ale aj politický rozmer. Ten politický dokonca prevažuje.
Flexibilnú pozíciu sa snaží zaujať Nemecko so
svojou dvojakou dušou, napoly západnou a napoly východnou. Táto pozícia by mala
byť sprostredkovateľom medzi oboma proti sebe stojacimi frontami.
Menej byrokracie pre mikropodniky
2. 3. 2009
Európska komisia podporila návrh, aby boli mikropodniky vyňaté spod niektorých účtovných pravidiel EÚ.
Podnikom by sa tým
uľahčilo administratívne bremeno a každý mikropodnik môže ušetriť až 1 200 €
ročne. Záchranný plán únie vyzval členské štáty, aby mikropodnikom zrušili
povinnosť pripravovať ročné zúčtovanie. Tento krok by mal mikropodniky odbremeniť v časoch ekonomickej
neistoty. Či ho budú implementovať, závisí na členských štátoch.
Ako mikropodnik je definovaná firma, ktorá
spĺňa aspoň dve z troch kritérií:
- celková účtovná súvaha nepresiahla 500 000 €
- čistý obrat nepresiahol 1 000 000 €
- firma nemá viac ako 10 zamestnancov.