Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V
Brusel chce plnšie zásobníky plynu
11. 4. 2022
Doteraz sa v Európe zhoda na protiruských sankciách hľadala pomerne ľahko. Všetci však vedeli, že keď sa objaví otázka energií, bude problém. A tieto očakávania sa aj stali realitou.
Tento týždeň už niektoré členské krajiny váhali, či prikývnuť na embargo na ruské uhlie. V piatom balíku sankcií sa nakoniec objavilo. O tých surovinách, ktoré by zaboleli Európanov aj Rusov, však diskusia stále pokračuje.
Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy a plynu zatiaľ nie je na stole. Únia skôr presadzuje postupné zbavovanie sa závislosti od energetickej veľmoci.
Komisia už minulý mesiac navrhla legislatívu, pomocou ktorej sa chce stať nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030. Začať sa má s plynom. Jedným z opatrení je, aby štáty naplnili svoje zásobníky aspoň na 90 percent kapacity vždy do 1. novembra.
V
Potrvá roky, kým sa EÚ zbaví závislosti na jadrovom palive z Ruska
8. 4. 2022
V krajinách, ktoré v minulosti patrili k sovietskemu bloku, vyrábajú elektrinu jadrové reaktory založené na sovietskych konštrukciách. Na Ukrajine zabezpečujú tieto reaktory viac ako polovicu celej elektriny a tiež približne dve pätiny výroby elektriny na území od Fínska po Bulharsko.
Dodávka paliva pre tieto elektrárne bola celkom rutinnou záležitosťou. To však skončilo vo chvíli, keď prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, upozornila agentúra Bloomberg.
Ruská spoločnosť Rosatom je najväčším vývozcom jadrových reaktorov na svete a udržiava si takmer monopolné postavenie nad palivom, ktoré sa v nich používa na výrobu elektriny. Táto firma zatiaľ nebola sankcionovaná Spojenými štátmi ani Európou.
Európske krajiny tak stoja pred ďalšou energetickou výzvou. Kontinent sa teraz snaží zakázať ruské fosílne palivá, ale treba tiež nájsť spôsob, ako znížiť závislosť od obchodu s jadrovým palivom z Ruska, na ktoré boli uložené prísne sankcie a mnohí v regióne ho chcú ešte viac izolovať.
V
Príspevky z fondov EÚ
5. 4. 2022
Novela zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
Cieľom právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Novela zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Tiež upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Novela zákona zároveň upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
K