Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozónu ohrozuje deflácia
16. 6. 2009
Eurozóna stojí na kraji deflačnej priepasti a rizík s ňou súvisiacich. Svoju prvú defláciu by mala zaznamenať už cez leto. Inflácia na Slovensku aj ďalej klesá. Ceny tovarov a služieb podľa metodiky Európskej únie v máji spomalili tempo medziročného rastu na historické minimum 1,1 %.
Medziročná miera inflácie v eurozóne poklesla v máji na
0,0 % z aprílových 0,6 %. V máji minulého roku to bolo 3,7 %. V rámci celej
Európskej únie (EÚ) sa medziročná inflácia v máji znížila na 0,7 % z aprílových
1,3 %, zatiaľ čo v máji 2008 to boli 4 %. Informoval o tom dnes Európsky
štatistický úrad Eurostat.
Najväčším dôsledkom hospodárskej krízy je
výrazne znížený dopyt po tovaroch a s ním prichádza podpora predaja produktov
najčastejšie znižovaním cien. Leto 2009 tak bude pre Eurozónu pravdepodobne
nielen letom s jednou najvážnejších povojnových recesií, ale aj letom s prvou
defláciou.
Európska centrálna banka varuje pred umelým udržiavaním pracovných miest
15. 6. 2009
V mnohých prípadoch ide podľa nej len o priveľkú fiškálnu záťaž bez tvorby pridanej hodnoty v podobe nových investícií, vďaka ktorým by obnova hospodárstva prebehla rýchlejšie.
Na niektoré opatrenia v podobe skráteného pracovného
času či nútených dovoleniek pre krátkodobé odstavenie výroby sa ECB pozerá
kriticky. Pre firmy, ktoré sa snažia
zachrániť svoju pracovnú silu sú síce "efektívnym nástrojom", ale len
v prípade, že hospodársky pokles bude trvať kratšie.
Ekonomika eurozóny sa podľa prognóz ECB
prepadne o 5,1 % (predchádzajúci odhad hovoril o 3,2 %). K rastu hospodárstva môže dôjsť podľa prognóz
v polovici budúceho roka. ECB preto vyzýva štáty k prehodnoteniu opatrení,
ktoré sú fiškálnou záťažou a s predlžujúcou sa recesiou môžu spôsobiť, že
adapatovať sa na zmenené hospodárske prostredie nebudú schopné ani firmy, ani
pracovná sila. Preto je podľa ECB dôležité, aby sa zamestnanci dokázali presúvať
do iných podnikov a sektorov, ktoré sa vo fáze obnovy stali výhodnou dlhodobou
a stabilnou investičnou príležitosťou.
Windows 7 bez internetového prehliadača
12. 6. 2009
Americký softvérový gigant Microsof sa rozhodol, že bude do krajín EÚ dodávať operačný systém Windows 7 bez internetového prehliadača MS Internet Explorer. Firma si takto chce nakloniť Európsku komisiu.
Tá v súčasnosti
skúma otázku, či pravidlá hospodárskej súťaže Microsoft dlhodobo
neporušuje predajom operačných systémov
s prehliadačom.
Brusel chce, aby Microsoft
pri inštalácii systému Windows 7 ponúkal užívateľovi na výber zo zoznamu
internetových prehliadačov. Zákazník by
podľa Komisie mal mať právo
slobodne si zvoliť automatickú inštaláciu akéhokoľvek prehliadača, či už
Exploreru alebo produktu konkurencie.
Požiadavka Komisie sa týka najmä malopredaja operačných
systémov, ktorý sa na celkovom predaji podieľa len 5 %. Zvyšných 95 % nakupujú výrobcovia počítačov, ktorí do svojich produktov
inštalujú ako Windows, tak i ďalší softvér, ktorý ponúkajú v konfigurácii
konkrétneho produktu, teda v prípade požiadavky zákazníka aj alternatívny
prehliadač.
Microsoft sa rozhodol, že maloodberateľom bude predávať
takú verziu operačného systému, ktorá
nebude obsahovať žiadny prehliadač.
Pokiaľ ide o ponúkanie operačného systému Windows 7 pre
veľkoodberateľov, Komisia v tejto
otázke zaujala pozitívny postoj. Výrobcovia PC sa budú môcť rozhodnúť, či
nainštalujú Internet Explorer, ktorý bude Microsoft distribuovať zadarmo, iný
prehliadač alebo viacero prehliadačov.
Európska Exekutíva volí ostrejší tón stanoviska pokiaľ ide o
súčasné skúmanie možného zneužitia dominantného postavenia. Komisia bude
prihliadať predovšetkým na dlhodobé správanie sa Microsoftu.
Medzinárodný rozruch okolo našich emisných povoleniek
11. 6. 2009
Problematický obchod s emisnými povolenkami nám môže zablokovať šance na post komisára pre energetiku.
Predaj slovenských emisných povoleniek tajomnej firme
Interblue Group nerezonuje už iba na slovenskej vnútropolitickej scéne. Obchod
s tak nízkou cenou údajne nahneval aj niektorých našich partnerov v EÚ, najmä
severské krajiny.
Za tonu emisií dostala slovenská vláda 5 €. Český exminister životného prostredia
povedal, že jeho vláda Japonsku predala tonu emisií za minimálne dvojnásobok.
Upozornil zároveň, že podobné transakcie za dampingovú cenu majú negatívny vplyv na trh s CO2 a znižujú
efekt Kjótskeho protokolu.
Znepokojenie podľa zdroja z prostredia EK vyvoláva práve tento bod. Slovenský obchod je
relatívne malý. K problému však dôjde,
keď ho zopakujú krajiny s omnoho väčšími objemami emisií. Napríklad Ukrajina.
Boj proti klimatickým zmenám nastupujúce Švédske
predsedníctvo zaradilo medzi svoje
priority. Kodanské rokovania o medzinárodnej klimatickej dohode, ktorá má
nahradiť Kjóto, sa budú uzatvárať v decembri a ich úspech je pre EÚ politickou
prioritou.
Ak ruch okolo nášho emisného obchodu cez leto neutíchne, témy
sa v Európskom parlamente môžu chytiť
predovšetkým europoslanci zo skupiny Zelených. Keďže klimatická politika je
úzko prepojená s energetikou, naše šance získať post komisára pre energetiku by
sa výrazne znížili. Podľa zdroja z prostredia EK by takýto kandidát pre
akéhokoľvek predsedu Komisie predstavoval prílišné riziko, pretože by nemal
šancu prejsť hearingom (vypočutím) pred Európskym parlamentom.