Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Fondy EÚ najefektívnejšie využíva Poľsko
1. 3. 2010
Svoje prostriedky z EÚ fondov najefektívnejšie zo všetkých členských štátov využíva Poľsko. To sa prejavilo aj na tom ako sa krajine podarilo vyhnúť recesii. Tieto tvrdenia uvádzajú vysokopostavení poľskí politici a podnikatelia.
Poľská ministerka pre regionálny rozvoj v rozhovore pre internetový podnikateľský portál Polish Market vyhlásila, že v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi EÚ sa Poľsku podarilo tieto prostriedky z eurofondov využiť najefektívnejšie. Poznamenala, že Poľsko plne využilo všetky prostriedky, ktoré doň boli alokované, čo bolo cítiť aj vo výkonnosti ekonomiky. Krajina je jediným členským štátom EÚ, ktorému sa podarilo udržať v čiernych číslach.
Hoci väčšina ekonómov odvodzuje úspech od veľkého spotrebiteľského trhu a silným ekonomickým základom, poľskí odborníci na EÚ tento výsledok pričítajú najmä zručnému a efektívnemu využívaniu fondov EÚ.
GE (General Electric), ktorý patrí k jedným z najväčších zamestnávateľov v strednej a východnej Európe s pracovnou silou viac ako 10 tisíc ľudí len v samotnom Poľsku, tlačí na to, aby sa v krajine vytvárali investičné clustre, ktoré majú z Poľska spraviť centrum technológií a inovácií v rámci EÚ.
Pozitívnejšie vyhliadky pre zamestnanosť
28. 2. 2010
Prieskumy medzi manažérmi ľudských zdrojov hovoria, že zamestnanosť v popredných európskych podnikoch by sa mohla tento rok zlepšiť. Zároveň varujú pred tvrdými podmienkami na pracovnom trhu.
Prieskum pod taktovkou Európskeho klubu pre ľudské zdroje (EChr) prebiehal od decembra do polovice januára. Napriek pozitívnejším predpovediam očakáva prepúšťanie až 44 % firiem. V minulom roku to však bolo až 71 % opýtaných. Tvorbu nových pracovných miest očakáva 20 % podnikov, vlani to bolo len 8 %.
Kríza spôsobuje, že pracovný trh bude aj naďalej nestabilný a potenciál rastu veľmi obmedzený. EChr je znepokojený aj nedostatočnou kvalifikovanosťou európskej pracovnej sily.
Napriek vysokej nezamestnanosti obrovský dopyt je po vysokokvalifikovaných zamestnancoch, avšak jeden z troch Európanov v produktívnom veku má len obmedzené alebo žiadne formálne kvalifikácie. Veľké nádeje vkladajú účastníci prieskumu do novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá by podľa nich mala podporovať inovácie nielen vo výskume, ale aj vzdelávaní.
Päť cieľov, deväť iniciatív
25. 2. 2010
Koordináciu hospodárskej politiky medzi členskými štátmi chce posilniť Európska komisia prepojením programov fiškálnej stabilizácie s výdavkami na oblasti s vysokým potenciálom rastu (výskum a vývoj či vzdelávanie).
Návrh desaťročného hospodárskeho plánu Európa 2020 by mal byť zverejnený 3. marca. Európska komisia zdôrazňuje, že osobitne v eurozóne by sa členské štáty mali stať viac vnútorne závislými.
Ukázalo sa, že reformy alebo ich nedostatok v jednej krajine vplývajú na výkon všetkých ostatných. Komisia naráža na problémy Grécka, ktoré vyvolali špekulatívne útoky na euro.
Exekutíva zdôrazňuje, že svoju pridanú hodnotu EÚ ukázala pri riešení globálnych výziev počas hospodárskej krízy, keď dokázala jednotne konať pri stabilizovaní bankového systému a prijímaní európskeho plánu hospodárskej obnovy. Na druhej strane pripúšťa, že boli prijaté aj také opatrenia, ktoré členské štáty dostali na kolená, preto ich treba stiahnuť a posilniť finančnú stabilitu.
Fiškálnu konsolidáciu by väčšina členských štátov mala pocítiť už v roku 2011. Do roku 2013 musia mať všetky krajiny deficit pod úrovňou 3 %.
Komisia v rámci novej stratégie navrhuje prepojenie programov na fiškálnu konsolidáciu s oblasťami podporujúcim rast – vzdelávanie, výskum a vývoj, inovácie, investovaním do sietí (vysokorýchlostný internet a energetické prepojenie).
Návrh stratégie Európa 2020 obsahuje päť hlavných cieľov, ktoré sa v členských štátoch budú adaptovať tak, aby odrážali rôznu situáciu na národnej úrovni:
1. Zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov zo súčasných 69 % na 75 %.
2. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja zo súčasného 1,9 % HDP EÚ na 3 %.
3. Obmedzenie emisií CO2 o 20 % do roku 2020 a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %.
4. Zvýšenie podielu populácie vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným vzdelaním tretieho stupňa zo súčasných 31 % na 40 % v roku 2020.
5. Obmedzenie chudoby zo súčasných 17 % na zatiaľ nešpecifikované percento.
Mnohé z týchto cieľov sa objavili už v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť a ciele týkajúce sa obmedzenia emisií a obnoviteľných zdrojov už v rámci právne záväzných smerníc.
Okrem toho plán obsahuje aj deväť iniciatív – napríklad „Európsku inovačnú úniu" či novú priemyselnú politiku v ére globalizácie.
Veľkú Britániu dráždi materská dovolenka
24. 2. 2010
O predĺženie minimálnych štandardov pre materskú dovolenku sa tvrdo usiluje Európsky parlament. S veľkou pravdepodobnosťou však poslanci narazia na odpor niektorých štátov, najmä Veľkej Británie.
Včera v Európskom parlamente zažili déjà vu potom, čo Výbor pre práva žien podporil správu portugalskej socialistickej poslankyne Edite Estrelovej, ktorá požaduje zvýšenie minimálnej dĺžky povinnej materskej dovolenky v EÚ na 20 týždňov. Liberálni a stredopraví poslanci ten istý plán zamietli už minulý rok počas júnového zasadania.
Socialistická poslankyňa Estrelová verí, že história sa nebude opakovať a Parlament ju teraz podporí. Pre EurActiv po hlasovaní uviedla, že minuloročný neúspech má politické dôvody, pretože stredopraví poslanci nechceli túto citlivú záležitosť pred voľbami otvárať. Nový parlament však znamená novú situáciu.
Poslankyňa poukázala, že 19 členských krajín už má legislatívu týkajúcu sa tejto záležitosti a preto je potrebné ctiť si takýto zákon aj na európskej úrovni.