Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Grécko potrebuje odpísať 30% dlhu?
11. 2. 2011
Grécko by sa mohlo dostať z platobnej neschopnosti, len ak odpíše 30 % svojho dlhu.
Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov by tak celkový dlh Grécka klesol pod 60 % HDP a splnilo by únijné rozpočtové pravidlá. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil bruselský nezávislý výskumný ústav Bruegel. Celkový grécky dlh dosahuje 325 miliárd eur, z toho 68 miliárd eur tvoria grécke banky a 52 miliárd eur banky v eurozóne.
SR sa vyhne súdu pre letecké emisie
9. 2. 2011
Sektor leteckej dopravy sa od marca začlení do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami.
Slovensko legislatívnou zmenou reaguje na výhrady Európskej komisie. Tá koncom minulého roka siedmim členským štátom vrátane SR pohrozila súdnym konaním pred Európskym súdnym dvorom, ak nezačlenia leteckú dopravu do obchodovania. SR musí do konca septembra zaslať Európskej komisii zoznam zariadení, na ktoré sa u nás vzťahuje smernica o obchodovaní s emisnými kvótami.
Výroba v eurozóne sa v januári zrýchlila
8. 2. 2011
Tempo rastu výrobného sektora eurozóny sa v januári zrýchlilo viac, než naznačovali predbežné výsledky.
To signalizuje, že výroba ožíva už v takmer celom regióne s výnimkou Grécka. Vyplýva to z najnovšieho, spresneného prieskumu agentúry Markit.
Kríza v eurozóne môže rozdeliť Európu
27. 1. 2011
Americký miliardár maďarského pôvodu George Soros sa domnieva, že súčasná kríza v eurozóne by potenciálne mohla rozdeliť Európu ne dve časti, a to bohatú a chudobnú. Vyhlásil to v stredu na svetovom ekonomickom fóre.
Podľa Sorosa je hlavný problém eurozóny v tom, že skupina 17 krajín platiacich eurom má jednu centrálnu banku, ale nie ministerstvo financií. Eurozóna sa teraz túto chybu snaží riešiť zavedením Európskeho fondu finančnej stability. To ale nerieši fakt, že euro oddelilo bohatšie krajiny EÚ od chudobnejších a môže to mať politicky zničujúce následky.