Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pätina Slovákov i Nemcov zápolí s chudobou, len na inej úrovni
4. 12. 2012
Ohrozených chudobou bola na Slovensku ohrozená pätina ľudí, podobne ako v Nemecku.
Príjem nemeckých chudobných je však vyšší ako slovenských.
Počet obyvateľov Európskej únie žijúcich na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia vzrástol v roku 2011 na takmer 120 miliónov.
Podľa Eurostatu v roku 2011 žilo až 119,6 milióna ľudí alebo 24,2 percenta populácie 27 krajín EÚ na pokraji chudoby a sociálneho vylúčenia. V roku 2010 to bolo 23,4 percenta.
Medzi ľudí, ohrozených chudobou, Eurostat zaraďuje tých, ktorých disponibilný príjem je pod určitou hranicou, každý štát ju však má stanovenú v rôznej výške. V prípade Slovenska ide o 13 percent ľudí.
Podľa Eurostatu z 500 miliónov obyvateľov EÚ približne 17 percent žije z nízkeho príjmu, zatiaľ čo 9 percent žije vo veľkej chudobe.
Z eurozóny by sa malo dať vystúpiť
30. 11. 2012
Krajiny by mali mať možnosť vystúpiť z eurozóny, ak by chceli, bez toho, aby museli vystúpiť aj z Európskej únie. Povedal to holandský premiér Mark Rutte.
Chceme umožniť krajinám opustiť eurozónu, ak by sa tak rozhodli. Momentálne to možné nie je, krajina môže prestať používať euro iba vtedy, keď vystúpi z EÚ. Mali by sa preto súčasné zmluvy zmeniť.
Podľa súčasnej legislatívy EÚ pritom neexistuje žiaden spôsob, ako opustiť spoločnú menovú úniu. Napriek tomu existujú spôsoby, ako by európske úrady mohli z eurozóny vytlačiť národy ako Grécko, ktoré sú závislé na finančnej pomoci. Európske vlády sa však obávajú, že odchod Grécka by spustil domino efekt a viedol by k rýchlemu rozpadu celej menovej únie.
Brusel chce znížiť emisie o 80 až 95 percent
27. 11. 2012
Európska komisia predpokladá, že v roku 2050 sa zníži objem skleníkových emisií o 80 až 95 percent oproti roku 1990.
Už v roku 2020 by mal pritom objem týchto emisií oproti rovnakému obdobiu klesnúť o 20 percent. Vypláva to z Energetickej cestovnej mapy 2050. Ciele do roku 2020 a 2050 sú naozaj ambiciózne. Dokáže ich však Slovensko a EÚ splniť?
Väčšina energie, ktorú používame, je pomerne drahá, znečisťuje životné prostredie a veľkú časť energie musíme dovážať, čo nás robí závislými a zraniteľnými. Na vyriešenie nahromadených problémov potrebujeme spoločnú súčinnosť všetkých partnerov – súkromného sektora, národnej administratívy a európskych inštitúcií.
Na splnenie cieľov EÚ je potrebné mať aj dostatočné zdroje, a práve tých sa týkajú aktuálne tvrdé rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020.
Ceny benzínov v únii začali stúpať
22. 11. 2012
V Európskej únii začali benzíny v priemere dražieť a hodnota nafty mierne klesla.
Ani jedna zo zmien nepresiahla pol centu za liter. Slovensko je naďalej na 16. mieste v rebríčku najnižších cien benzínov v štátoch Európskej únie a na 17. mieste v rebríčku najnižších cien nafty.
Benzíny na Slovensku sú oproti priemeru únie lacnejšie o 7,3 centu za liter. Priemerná cena nafty v únii je v porovnaní s našou krajinou vyššia o 4 centy za liter. Benzíny bez daní majú na Slovensku o 0,2 centu za liter vyššiu hodnotu ako priemer v EÚ. Nafta bez daní je v našej krajine o 3,5 centu za liter drahšia oproti priemernej hodnote v únii.
V porovnaní s krajinami V4 a Rakúska má Slovensko najdrahšie benzíny s daňami. Nafta s daňami je drahšia len v Maďarsku. Benzíny a nafta bez daní sú na Slovensku v porovnaní s okolitými členskými krajinami najdrahšie.