Česká národná banka zlepšila odhad vývoja ekonomiky
3. 2. 2023
Česká národná banka dnes zlepšila odhad vývoja ekonomiky pre tento rok. Očakáva jeho pokles o 0,3 percenta. V novembrovej prognóze predpokladala, že výkonnosť hospodárstva sa zníži o 0,7 percenta. Centrálna banka však zhoršila výhľad inflácie, ktorá by tento rok mala dosiahnuť 10,8 percenta. V novembri ČNB predpokladala infláciu priemerne 9,1 percenta. Na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní bankovej rady o tom informoval guvernér ČNB Aleš Michl.
"Recesia začiatkom roka bude miernejšia, ako čakala novembrová prognóza, a to najmä vďaka priaznivému vplyvu na energetických trhoch a robustnejšiemu zahraničnému dopytu," povedal Michl. Podľa prognózy ČNB sa ale zníži domáci dopyt aj firemné investície. Pokles domáceho dopytu je pritom podľa Michla dôležitý k oslabeniu inflačných tlakov.
"S odznením nákladových tlakov sa potom ekonomika postupne vráti k rastu," doplnil Michl. Pre budúci rok ČNB predpokladá hospodárske oživenie, HDP by mal vzrásť o 2,2 percenta.
V januári očakáva ČNB výrazné zrýchlenie medziročnej inflácie oproti decembru, a to najmä kvôli koncu úspornej tarify a zvýšeniu cien elektriny a plynu na vládne cenové stropy. Vplyv bude mať aj tradičná januárová úprava cenníkov, ktoré podľa prognózy ČNB bude výraznejšie ako v iných rokoch. To všetko by malo prispieť k tomu, že za celý rok bude priemerná inflácia 10,8 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Trnava uspela ako podnikateľský región roka 2012
18. 2. 2010
Výbor regiónov vybral šesť európskych regiónov, ktoré majú najlepšiu víziu pre podnikanie a tvorbu pracovných miest v najbližších rokoch. Okrem nemeckého, írskeho, fínskeho a dvoch španielskych uspel aj jeden slovenský región, ktorým je Trnava.
Podnikateľský región roka (EER) je pilotná celoeurópska iniciatíva. Jej cieľom je oceniť regióny, ktorých jasnou víziou je podporovať dynamické a ekologické podnikateľské prostredie a to bez ohľadu na ich veľkosť, bohatstvo a aktuálnu situáciu. Regióny, ktoré predložili najrealistickejšie, do budúcnosti orientované, akčné plány na rozvoj svojho podnikateľského prostredia, mohli získať európske ocenenie „Podnikateľský región roka“.
Projekt Európske regióny podnikania, ktorý Výbor regiónov rozbehol v spolupráci s Európskou komisiou, je novým odrazovým mostíkom pre rast a zamestnanosť na regionálnej úrovni. Je konkrétnou odpoveďou na naliehavú potrebu podporovať malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú zdrojom rastu, zamestnanosti a inovácie. Výlučne na miestnej úrovni pôsobí až 98 % MSP a zo sociálno-ekonomického hľadiska sú silne späté so svojím územím. Najdôležitejším cieľom projektu je rozvíjať a čo možno najlepšie využiť podnikateľský potenciál daného regiónu.
Výbor regiónov 11. februára rozhodol, že podnikateľským regiónom roka 2011 bude nemecké Brandenbursko, írske Kerry a španielska Murcia a v roku 2012 španielske Katalánsko, slovenská Trnava a fínska UUsimaa/Helsinki.
EÚ chystá pomoc Grécku
11. 2. 2010
Táto skutočnosť posilnila eura. Kým sa ministri financií členských štátov nezhodli na programe koordinovaných a rozhodných opatrení na pomoc Grécku, spoločná mena oslabovala. Dnes sa črtá plán, ako sa Grécko, Portugalsko a Španielsko dostanú z vysokého rozpočtového deficitu a z hroziacej finančnej krízy.
Plán počíta s využitím odborných skúseností Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Fond však Grécku nemá poskytnúť priamu finančnú pomoc.
Podľa Hermana Van Rompuya existuje dohoda týkajúca sa situácie v Grécku. Teraz budú o nej informovaní ostatní lídri. Dohoda je výsledkom telekonferencie ministrov financií členských štátov EÚ, ktorí v stredu jednomyseľne vylúčili možnosť finančnej pomoci zo strany MMF.
Plán bude pravdepodobne finalizovaný na budúci týždeň v utorok. Naplnenie plánu závisí od ochoty Grécka prijať a naplniť ďalšie opatrenia na stabilizáciu svojich verejných financií.
Rozhodná akcia bruselského summitu by mala prispieť k utíšeniu rozbúrenej hladiny finančných trhov, Pozornosť sa sústredí na to, ako sa americká centrálna banka (FED) rozhodne skončiť s masívnou podporou bánk a ekonomiky.
Energeticky efektívna zimná olympiáda 2010
11. 2. 2010
Organizátori zimnej olympiády vo Vancouveri sa pri prípravách zamerali aj na ochranu životného prostredia. Súťažiaci i účastníci budú bývať v energeticky efektívnych budovách, budú spotrebúvať energiu z obnoviteľných zdrojov a priestory im bude vykurovať metán z niekdajšej skládky odpadu.
Zimné olympijské hry začnú už o dva dni v kanadskom Vancouveri. Pri
prípravách sa ich organizátori zamerali najmä na enviromentálny aspekt. Dôraz pri projektovaní areálov a infraštruktúry kládli na udržateľnosť, no rozhodli sa zároveň inštalovať moderné energetické technológie, využívať odpad ako druhotnú surovinu, či pokryť spotrebu energií z obnoviteľných zdrojov.
Olympijská dedina ako celok by mala byť energeticky neutrálna. Pri jej výstavbe sa postupovalo podľa najprísnejších štandardov, ktoré definuje systém hodnotenia budov v susedných USA. Okrem toho, že sa stavby vyznačujú nízkou mierou energetických strát, vykurovanie bude zabezpečovať metán, ktorý sa uvoľňuje z niekdajšej skládky odpadov. Do vykurovacieho systému by sa malo dodávať tiež teplo, ktoré sa získa z ohriatej odpadovej vody z budov.
Na pokrytie energetickej spotreby olympijských budov budú využívané predovšetkým obnoviteľné zdroje. Organizátori vyhlásili, že sa takýmto spôsobom počas hier ušetrí približne 300 tisíc ton emisií oxidu uhličitého.
Nové budovy a infraštruktúra sa majú využívať i po skončení hier. Z obytných priestorov olympionikov sa stanú bežné domácnosti, z ďalších budov sa spravia školy, záhrady, detské centrá, obchody. Hoci olympionici odcestujú domov, moderné energetické technológie a inovatívne riešenia zostanú.
Miernu záťaž pre životné prostredie má spôsobiť len to, s čím organizátori veľmi nepočítali. Mierna kanadská zima. Na mnohých svahoch je potrebné používať prostriedky pre upevnenie snehovej pokrývky, resp. do niektorých areálov dovážajú sneh nákladné autá z vyššie položených oblastí.
Kampaň o hrozbách sociálnych sietí pre mladistvých
10. 2. 2010
Európske inštitúcie začali včera kampaň na zvýšenie povedomia o hrozbách, ktoré pre mladistvých pod 18 rokov môžu predstavovať stránky sociálnych sietí ako Facebook. V rovnakom čase vyšla aj správa zdôrazňujúca nové riziká spojené s prístupom na sociálne siete pomocou mobilných telefónov.
Nedávny prieskum Eurobarometer ukázal, že väčšina mladistvých Európanov, ktorí používajú internet, je pravidelnými návštevníkmi stránok ako Facebook.
Európski tínedžeri často nemajú dostatočné povedomie o otázkach ochrany súkromia na týchto stránkach. Podľa zistení až 50 percent z nich neváha zverejňovať na internete svoje osobné údaje, ktoré môžu na internete ostať navždy a môže ich každý vidieť.
Zverejňovanie fotiek, ktoré sa momentálne zdajú byť nezabudnuteľným zážitkom s priateľmi, môžu mať v nasledujúcich rokoch vážne dôsledky, varuje nová eurokomisárka pre oblasť spravodlivosti a základných práv Viviane Redingová počas Európskeho dňa bezpečného internetu v Štrasburgu.
Ako príklad spomenula potenciálneho zamestnávateľa, ktorý tieto stránky môže neskôr navštíviť a podľa fotiek z minulosti posudzovať adepta na zamestnanie.
Nedávny prieskum ukazuje, že až polovica európskych náborcov si vyhľadáva informácie o budúcich zamestnancoch práve pomocou sociálnych sietí. Až štvrtina odmietnutých kandidátov neuspela práve kvôli internetovým zisteniam.
Kampaň inštitúcií EÚ nazvaná „Rozmýšľaj kým niečo zverejníš“, sa zameriava práve na naivných užívateľov sociálnych sietí a má zvýšiť povedomie o rizikách zdieľania informácií s cudzincami.
Kampaň je ako prvým určená sociálnym sieťam, od ktorých sa očakáva, že budú odosielať správne informácie a používať správny jazyk. Komisia sa obáva, že hoci sociálne siete prejavili vôľu zaoberať sa otázkami súkromia, existuje stále mnoho nedostatkov, ktoré mládeži bránia v tom, aby pre nich bola sociálna sieť bezpečnou skúsenosťou. Tieto zistenia zverejnila Európska komisia vo svojej správe 9. Februára 2010.
Mnohé sociálne siete tiež poskytujú ľahký prístup k informáciám o mladistvých. Často na to stačí len vyhľadávač. Pod paľbu kritiky sa dostal najmä Facebook. Táto najväčšia sociálna sieť nedávno zmenila nastavenia tak, že profily mnohých nepozorných ľudí, najmä mládeže, sú automaticky prístupné.
Keď EurActiv kontaktoval túto spoločnosť so sídlom v Kalifornii, Facebook žiadne detaily o svojej stratégii ohľadne ochrany súkromia neposkytol.
Na svojej oficiálnej stránke spoločnosť píše, že si jej užívatelia môžu sami nastaviť ochranu súkromia, no Facebook to nerobí automaticky.
Odhaduje sa, že do roku 2012 asi 20 percent predplatiteľov mobilných telefónov bude používať toto zariadenie na prístup do sociálnych sietí. V praxi to znamená viac ako 800 miliónov užívateľov sociálnych sietí cez internet na svete.
Mobilné telefóny riziká sociálnych sietí ešte zvyšujú, keďže komunikácia cez ne je taká rýchla, že prebieha takpovediac okamžite. Zverejnené foto s nelegálnym obsahom sa vo vzrastajúcom svete mobilného internetu môže okamžite dostať do obehu, čím sa násobí riziko ohrozenia.
Napríklad vo Francúzsku zverejnil policajt na svojom Facebook profile video, ktoré zobrazovalo útok na cestujúceho v autobuse. V priebehu niekoľkých hodín sa video rozšírilo pomocou sociálnej siete po celom svete, čím sa cestujúcemu spôsobila dvojitá ujma, keďže bolo ľahké ho identifikovať. Policajt bol obvinený z porušenia mlčanlivosti počas vyšetrovania hoci video krátko po jeho zverejnení stiahol.
Sociálne siete prístupné z mobilov tak nielenže všetko urýchľujú, dovoľujú tiež rýchle lokalizovanie užívateľa, objasňuje správa zverejnená agentúrou EÚ pre internetovú a informačnú bezpečnosť ENISA.
Pre používateľa je pomocou máp na mobiloch ľahké určiť, kde sa jeho priateľ nachádza a získať trasu cesty k tomu miestu. Agentúra varuje, že to zároveň predstavuje novú hrozbu v oblasti súkromia.