Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Cezhraničné poplatky MasterCard sa znížia
3. 4. 2009
Mnohostranné cezhraničné medzibankové poplatky (multilateral interchange fees - MIF) sa účtujú za každú transakciu, ktorú urobí spotrebiteľ so svojou kartou. Poplatky vplývajú aj na ceny produktov, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zakúpené kartou.
V EÚ sa každý rok priemerne uskutoční 23 miliárd platieb prostredníctvom
kariet. Podľa asociácie EuroCommerce to znamená celkový objem poplatkov vo
výške 12 miliárd eur. Európska komisia doteraz mohla zasiahnuť len v prípade
cezhraničných transakcií – napríklad, keď francúzsky turista použije kartu v
Amsterdame. Podľa exekutívy však tieto
poplatky predstavujú len 5 % z celkového objemu. Tieto poplatky sú podľa
komisie užitočné len pokiaľ majú primeranú výšku. Komisárka pre hospodársku
súťaž dlhodobo kritizuje dvoch hlavných platobných operátorov – Visa a
MasterCard – za výšku ich poplatkov.
MasterCard dostala ultimátum v decembri 2007 – buď zníži poplatky, alebo
zaplatí pokutu. Spoločnosť Visa vyšetrujú od marca 2008.
Európsku komisiu zaujíma ochrana súkromia na internete
1. 4. 2009
Preto upzorňuje spoločnosti ako Google či Yahoo, aby svojim užívateľom vo väčšej miere garantovali ochranu súkromia pred cielenou reklamou, inak Brusel pristúpi k ďalším reguláciám.
Podľa komisárky zodpovednej za ochranu
spotrebiteľa nie je súčasný stav ochrany súkromia užívateľov internetu
uspokojivý.
Komisárka skratku www premenovala z „world
wide web“ na „world wild west“.
Vidí
tri zásadné príčiny, pre ktoré sa medzinárodná sieť mení na „divoký
západ“:
- možné porušenia pravidiel pre ochranu
súkromia,
- využívanie „nátlakovej“ reklamy,
- komerčná diskriminácia.
Kontextová reklama
Komisárka poukázala najmä na známu prax IT
spoločností, ktoré prevádzkujú
interaktívne online služby a poskytujú kontextovú reklamu, zbierať a dlhodobo
uchovávať nielen identifikačné informácie o užívateľoch, ale aj údaje o ich
návykoch a zvyčajnom správaní sa vo virtuálnom svete.
V sofistikovanosti technológií pre zbieranie
informácií o uživateľoch je lídrom
americký gigant Google. Návštevníkov dnes už neidentifikuje len podľa toho, čo
vyhľadávajú, ale aj podľa toho, aké stránky navštevujú. Zvyky spotrebiteľov umožňuje monitorovať
nástroj AdSense pre poskytovanie kontextovej reklamy, ktorý je rozšírený na
mnohých stránkach a portáloch. S ohľadom
na užívateľské zvyky jednotlivcov sa výber cieľovej skupiny stáva čoraz viac všadeprítomným
a spotrebitelia sú preto pochopiteľne znepokojení.
Schyľuje sa k ďalšej regulácii?
Komisárka jasne vyjadrila svoj postoj k
prijatiu tvrdého prístupu k
poskytovateľom online reklamy. Jej názor v rámci Európskej komisie nie je však
jediný. Komisár, zodpovedný okrem iného
i za uplatňovanie smernice e-Commerce, by zase radšej online reklamu podporil,
aby sa tak zvýšil záujem o nakupovanie cez internet.
Vynútenie pravidiel pre ochranu súkromia na
internete je v pôsobnosti členských krajín.
Ak však Brusel bude chcieť ovplyvniť trh s
kontextou reklamou, musí tak urobiť prostredníctvom komisárky, zodpovednej za
oblasť konkurencie.
Hospodárska kríza vyžaduje zásadné reformy svetového finančného systému
31. 3. 2009
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky BBC World Service, ktorý sa uskutočnil pred summitom G20 v Londýne. Prieskum uskutočnila spoločnosť Globescan.
Prieskum mapoval verejnú
mienku pred stretnutím lídrov veľkých rozvinutých a rozvojových ekonomík
skupiny G20. Stretnutie sa uskutoční v Londýne vo štvrtok. Zástupcovia skupiny G20
by sa mali dohodnúť na koordinovanej politickej odpovedi na súčasný stav
svetového hospodárstva.
Z prieskumu vyplynulo, že sedem z desiatich ľudí zdôraznilo potrebu
zásadných zmien v svetovom ekonomickom systéme. Šesť z desiatich opýtaných vidí
potrebu zásadných zmien v ekonomike vlastnej krajiny. S reformami na pomoc
hospodárstvu súhlasí tri štvrtiny Američanov.
So zmenou svetového ekonomického systému súhlasí aj drvivá väčšina Európanov. Potrebu
zmeny svetového finančného systému pociťuje menej ako polovica Rusov.
Daňové raje sú pod medzinárodným tlakom
30. 3. 2009
Daňové raje počnúc strednou Európou a končiac ostrovami v Karibiku sú pod medzinárodným tlakom, aby uvoľnili pravidlá o bankovom tajomstve a zväčšili transparentnosť. V daňových rajoch sa podľa odhadov ukrýva 7,3 bilióna USD, ktoré sa vyhli daňovým odvodom v domácej krajine.
Boj proti nim sa stal hlavnou témou aj pred nadchádzajúcim
summitom skupiny G20, ktorý bude koncom tohto týždňa v Londýne.
Vlády celého sveta prijímajú záchranné plány, ktorými chcú ozdraviť a opäť
naštartovať hospodárstvo. Daňové úniky
a raje sa stredobodom pozornosti stali práve pre vysoké fiškálne stimuly. Pomyslenú
"čiernu listinu" nespolupracujúcich jurisdikcií vytvorila
OECD a na svojom londýnskom summite ju
chce ešte rozšíriť.