Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Rady podnikateľom

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.

Na to sa musí ísť od lesa. Robin Hood radí zlodejom dreva v slovenských lesoch.

Pozor, aby ste s vaničkou nevyliali aj dieťa! Primár Marat v súkromnej pôrodnici.

(Myšlienky bez cla)
Newtonove zákony

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.

Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Typy ľudí - VI. večer

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

(Murphyho zákony v bájkach)

Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo

11. 9. 2024 Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu

6. 3. 2019 Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.
(Zdroj: hnonline.sk)

Brexit spomalí aj našu ekonomiku

4. 3. 2019 Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.
(Zdroj: hnonline.sk)

Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku

1. 3. 2019 Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
(Zdroj: hnonline.sk)

Slovensko sa v čerpaní peňazí EÚ umiestnilo medzi poslednými

28. 2. 2019 V rámci V4 je na tom najlepšie Maďarsko. Slovensko bolo podľa úrovne čerpania finančných prostriedkov Európskej únie ku koncu roka 2018 na 23. mieste spomedzi 28 členských krajín. S podielom prijatých platieb z Európskej komisie 24,22 percenta (3,709 miliardy eur) obsadilo zároveň posledné štvrté miesto v rámci krajín V4. Priemerná miera čerpania zdrojov EÚ členskými krajinami k 31. decembru minulého roka predstavovala 27,51 percenta. Vyplýva to z informácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 až 2020 ku koncu vlaňajška.
Spomedzi krajín V4 je vo využívaní peňazí EÚ najlepšie Maďarsko s podielom 31,39 percenta (v EÚ 11. miesto), Poľsko dosiahlo podiel 27,99 percenta (13. miesto) a Česká republika 25,20 percenta (21. miesto). V rámci EÚ je na čele Fínsko s podielom čerpania zhruba 50 percenta, nasledujú Írsko (45 percenta), Luxembursko (44 percent), Rakúsko (43 percenta), Švédsko a Cyprus (35 percent), Portugalsko a Estónsko (34 percent) a prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Litva (33 percent). Za Slovenskom sú na tom ešte horšie od 24. miesta Slovinsko (24 percent), Španielsko (22 percent), Taliansko a Malta (20 percent) a Chorvátsko (16 percent).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Margaréta
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner