Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo
11. 9. 2024
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny plynu v Európe naďalej prudko rastú
22. 8. 2022
Ruský Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1.
Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok 19. augusta uzavreli na novom rekordnom maxime.
Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 percent a o 8:16 hodine SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.
Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.
Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou.
Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine.
V
Európa sa chystá na zimný energetický šok
19. 8. 2022
Slovensko sa dlhé roky spoliehalo na lacné energie. Plyn nám stabilne tiekol z východu a byty v panelákoch sa často prekurovali. Podľa odborníkov si Slováci zvykli na energetický blahobyt, pretože sme ešte nepocítili, čo je to nedostatok. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Kremeľ začal využívať plyn ako zbraň. Postupné znižovanie dodávok cez sústavu Nord Stream 1 prinútilo európskych politikov, aby s príchodom zimy začali pripravovať plány na šetrenie energií.
Jedným z dôvodov, prečo krajiny vyzývajú na šetrenie, sú aj samotné ceny komodít. Tie ruské ťaženie voči Kyjevu vyhnalo na historické hranice. Cena kontraktu na elektrinu na burze European Energy Exchange v Lipsku včera prvý raz prekročila 500 eur za megawatthodinu. Za posledný rok sa tak zvýšila zhruba o 500 percent. „Ceny v tomto prípade určuje primárne dopyt a ponuka. Obavy sú momentálne hlavne na tej ponukovej strane z dôvodu, že nevieme, koľko energií nám z Ruska príde,“ hovorí analytik XTB Tomáš Vranka.
V
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili
19. 8. 2022
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili a po piatich obchodných dňoch prerušili svoju pozitívnu sériu. Negatívny vplyv na náladu na trhoch malo zvýšenie obáv z nárastu úrokových sadzieb.
Kľúčový nemecký index Dax v stredu padol o 2,04 percenta a uzavrel na 13.626,71 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 0,97 percenta na 6528,32 bodu, taliansky FTSE MIB o 1,04 percenta na 22.757,81 bodu, španielsky IBEX 35 o 0,91 percenta na 8434,80 bodu a britský FTSE 100 o 0,27 percenta na 7515,75 bodu.
Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,29 percenta na 3756,06 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,91 percenta na 439,03 bodu.
Podvečer sa v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 18.41 h SELČ nachádzal so stratou 0,53 percenta na 33.972,01 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,87 percenta na 4267,77 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 1,25 percenta na 12.939,04 bodu.
V
Německo hledá energetické úspory
15. 8. 2022
Veřejné budovy s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení budou kvůli energetickým úsporám vytápěny v Německu nejvýše na 19 stupňů. Řekl to ministr hospodářství a ochrany klimatu Robert Habeck v rozhovoru s listem Süddeutsche Zeitung. Německo kvůli nejistotě dodávek ruského plynu hledá úspory a nové dodavatele, aby překonalo nadcházející zimu.
"Veřejné budovy, samozřejmě s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení, budou vytápěny pouze na 19 stupňů," řekl Habeck. Uvedl, že příslušná nařízení budou součástí zákona o energetické bezpečnosti.
Podle Habecka se počítá i s tím, že památky a významné budovy v noci nebudou osvíceny. Sám už dříve nechal vypnout osvětlení svého ministerstva, kde se kvůli úsporám během léta méně pouští klimatizace.
V