Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo
11. 9. 2024
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Euro mierne posilňuje, libra voči doláru klesla najnižšie za 37 rokov
19. 9. 2022
Euro dnes mierne posilňuje voči americkému doláru, okolo 17:30 stredoeurópskeho letného času si jednotná európska mena pripisovala zhruba 0,2 percenta na 1,0020 USD. Britská libra voči doláru počas dnešného obchodovania zostúpila až na 1,1351 USD, teda najnižšiu úroveň za 37 rokov. Neskôr ale časť strát vymazala a okolo 17:30 stredoeurópskeho letného času vykazovala pokles o 0,4 percenta na 1,1420 USD.
V centre pozornosti zostáva americká centrálna banka, ktorá bude budúci týždeň rozhodovať o nastavení svojej menovej politiky. Predpokladá sa, že Fed v rámci boja proti inflácii prikročí k zvýšeniu svojej základnej úrokovej sadzby o 0,75 percentuálneho bodu.
Britská libra sa dostala pod tlak kvôli prekvapivo slabým údajom o vývoji maloobchodných tržieb v Británii, ktoré posilnili obavy o britskú ekonomiku. Taktiež britská centrálna banka bude na budúci týždeň rokovať o nastavení svojich úrokových sadzieb. Predpokladá sa, že základný úrok zvýši minimálne o pol percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka (ECB) minulý týždeň zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta. Zároveň signalizovala, že bude úroky ďalej zvyšovať.
V
Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
ECB zrejme bude musieť zvýšiť úrokové sadzby do reštriktívneho pásma
12. 9. 2022
Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na dve percentá alebo ešte vyššie. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 percenta. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Rada guvernérov vo štvrtok v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na dve percentá.
Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na dve percentá alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky.
Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad dve percentá. ECB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 percentá.
Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.
V
Euro sa dostalo pod tlak
9. 9. 2022
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) dolára za euro. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov signalizovala, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Nevylúčila ďalší razantný nárast sadzieb, ale upozornila, že zvýšenia o 75 bázických bodov nie sú normou. Zopakovala, že Rada guvernérov bude rozhodovať na základe prichádzajúcich údajov z ekonomiky.
"Pokiaľ sa recesia, ktorej sa mnohí obávajú, neukáže v tvrdých ekonomických údajoch, ECB sa môže sústrediť na príliš vysokú infláciu a pokračovať v rýchlom zvyšovaní sadzieb," uviedol hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer.
Podľa neho by ECB mohla pokračovať v dvíhaní sadzieb do začiatku budúceho roka. Potom zrejme bude musieť prerušiť cyklus sprísňovania menovej politiky, keďže sa už v údajoch mala ukázať očakávaná recesia.
V