Centrálna banka zvýši úrokové sadzby, ceny ropy klesajú
17. 3. 2023
Očakávalo sa, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Ceny ropy pokračujú v poklese z predchádzajúceho dňa, pričom cena Brentu klesla opäť k hranici 72 USD za barel (159 litrov). Po krátkom zotavení na začiatku štvrtkového obchodovania ich nadol poslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby v rozsahu, v akom banka pôvodne plánovala, napriek najnovším otrasom na trhoch.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 15.34 h SEČ 72,19 USD (68,14 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,50 USD (2,04 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,08 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 1,53 USD (2,26 %). V stredu (15. 3.), tretí deň poklesu po sebe, klesla WTI prvýkrát od 20. decembra 2021 pod 70 USD/barel.
Od piatkovej uzávierky (10. 3.) zaznamenala cena Brentu doteraz pokles o vyše 12,5 %. Cena WTI klesla o 13,5 %. Očakávalo sa totiž, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Pre ECB bola však pri rozhodovaní kľúčová inflácia. Na druhej strane dodala, že súčasnú situáciu na finančných trhoch bude pozorne sledovať a v prípade potreby prijme opatrenia.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko opúšťa záchranný program a začína si požičiavať samo
20. 8. 2018
Grécko sa dnes púšťa záchranného lana, ktoré mu poskytli predovšetkým ostatné krajiny platiace eurom, aby sa Gréci kvôli vlastnému hlbokému zadlženiu nezrútili do finančnej priepasti. Atény teraz čakajú prvé neisté kroky na ceste k úplnej opätovnej samostatnosti na trhu s dlhopismi. Urobia tak s ekonomikou, ktorá prešla nekompromisným procesom masívnych úspor a škrtov v štátnych výdavkoch.
Grécko dnes oficiálne opúšťa tretí a zároveň posledný záchranný program. V jeho rámci od veriteľov, prevažne ostatných krajín eurozóny, získalo celkovo 86 miliárd eur. Od dnes sa má krajina sama financovať na medzinárodných dlhopisových trhoch, ako to robia aj iné štáty. Úplne slobodné však Grécko nebude. Do splatenia posledných peňazí zo záchranného úveru, teda do roku 2060, budú krajinu naďalej štvrťročne navštevovať experti, ktorí budú mať za úlohu preveriť, či Atény plnia dohodnuté ciele v oblasti verejných financií. Výška gréckeho dlhu teraz činí 322 miliárd eur, čo je viac ako 180 percent hrubého domáceho produktu. Z toho drvivú väčšinu dlhuje Grécko v rôznej forme ďalšom krajinám eurozóny a zlomok Medzinárodnému menovému fondu. V roku 2012 bol dlh krajiny na úkor strát vlastníkov štátnych dlhopisov znížený o zhruba 107 miliárd eur.
Rast cien v eurozóne zrýchlil na 2,1 percenta
18. 8. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v júli zrýchlilo na 2,1 percenta z júnových dvoch percent. Potvrdila to dnes konečná správa Eurostatu. Miera inflácie je tak predovšetkým vďaka vyšším cenám energií nad dlhodobým inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ho stanovila tesne pod dvoma percentami.
V celej Európskej únii predstavovalo medziročné tempo rastu cien 2,2 percenta, bolo tak o jednu desatinu percentuálneho bodu vyššie ako v júni. V deviatich štátoch únie tempo rastu poľavilo, v šiestich zostalo bez zmeny a v 13 sa mierne zvýšilo. Najvyšší rast inflácie v júli vykázalo Estónsko, Lotyšsko a Belgicko, najmenší nárast potom Grécko a Írsko. V rámci eurozóny sa v júli najviac zdvíhali ceny energií, a to o 0,89 percenta. Nasledovali služby, potraviny, alkohol a tabak. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny potravín a energií, sa v júli medziročne zvýšila o 1,3 percenta. Potvrdenie rastu inflácie je pre ECB dobrou správou. Centrálna banka totiž oznámila zámer ukončiť v závere tohto roka program nákupov dlhopisov, ktorým sa snažila rast cien v eurozóne podporiť. Na budúci rok potom ECB signalizovala, že by mohla zvýšiť svoju základnú úrokovú sadzbu.
Dolár je najsilnejší za vyše jeden rok
16. 8. 2018
Dolár rastie a je najsilnejší za vyše jeden rok. Naopak, euro oslabuje a jeho kurz voči doláru smeruje k úrovni 1,13 USD/EUR. Kríza tureckej líry má totiž negatívny vplyv na rozvíjajúce sa trhy a podporuje dopyt po dolári ako bezpečnom aktíve. Signály, že ekonomika USA zostáva robustná pred očakávaným septembrovým zvýšením úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou (Fed), pomohli doláru, ktorému sa darí lepšie než ostatným menám.
Prepad tureckej líry naopak negatívne zasiahol spoločnú európsku menu pre angažovanosť európskych bánk v Turecku. Zároveň podporil dopyt po bezpečných prístavoch, ako sú americký dolár, švajčiarsky frank alebo japonský jen. Dolárový index, ktorý sleduje vývoj dolára voči šiestim dôležitým menám, prvýkrát od júna 2017 stúpol nad 96,9 bodu. "Úrokové sadzby v USA pokračujú v raste. To dáva doláru z hľadiska fundamentov podporu v strednodobom horizonte. Vidíme priestor pre pokračovanie tohto trendu," uviedol šéf fondu Aviva Investors Sunil Krishnan. Turecko v stredu zdvojnásobilo clá na dovoz niektorých tovarov z USA, ako je napríklad alkohol, autá alebo tabak. Týmto spôsobom odpovedalo na opatrenia USA. Líra však pokračovala v zotavovaní. Od začiatku roka voči doláru oslabila o vyše 40 percent.
Kvalita ovzdušia
14. 8. 2018
Predstavitelia trinástich krajín Európskej únie sa stretli v Bratislave na medzinárodnom workshope, aby si vymenili vedomosti a skúsenosti pri zavádzaní opatrení, ktorých cieľom je obmedziť emisie z vykurovania domácností. Podujatie, ktoré pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR.
Zelený rezort intenzívne pracuje na dôležitom pilieri ochrany životného prostredia a zdravia ľudí – na Stratégii ochrany ovzdušia. Práve pri jej tvorbe chce ministerstvo využiť pozitívne poznatky a skúsenosti európskych krajín. Vykurovanie domácností má nie len na Slovensku veľký podiel na zhoršenej kvalite ovzdušia. Ide najmä o emisie jemných tuhých častíc PM2,5, ktoré sú produktom spaľovania tuhých palív uhlia a dreva. Krajiny EÚ preto pristupujú k zavádzaniu rôznych opatrení, napríklad prísnejším kontrolám, dotáciám pre domácnosti na výmenu kotlov, zákazu spaľovania tuhých palív, najmä uhlia a dreva v krboch a kachliach.
Stratégia ochrany ovzdušia bude zahŕňať dva kľúčové dokumenty – Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia a Národný program znižovania emisií. Na navrhovanie opatrení ako splniť tieto ciele, je zriadených viacero expertných pracovných skupín zložených z odborníkov rôznych rezortov (hospodárstvo, pôdohospodárstvo, doprava, zdravotníctvo), ale aj environmentálnych združení a aktivistov. Zamerané sú napríklad na obmedzenie emisií z vykurovania domácnosti. ekologizáciu dopravy či podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy. Finálny návrh bude ešte predmetom verejného prerokovania s verejnosťou, o ktorom bude zelený rezort informovať. Envirorezort plánuje Stratégiu ochrany ovzdušia predložiť vláde SR na schválenie začiatkom budúceho roka.
V procese prípravy stratégie má svoje nezastupiteľné miesto aj verejnosť, ktorá mala možnosť do konca júna zapojiť sa do konzultácií, aj formou vyplneného dotazníka, ako dosiahnuť dobrú kvalitu ovzdušia čo najskôr, a ako dosiahnuť redukčné emisné záväzky znečisťujúcich látok na rok 2030. Tieto poznatky v súčasnosti vyhodnocujú odborníci ministerstva.
Envirorezort pracuje na systémových zmenách, ktorých cieľom je skvalitňovanie ovzdušia - napríklad podporou energetickej efektívnosti, podporou elektromobility a ustanovením kompetencie pre obce zaviesť nízkoemisnú zónu a v neposlednom rade prípravou Stratégie ochrany ovzdušia.