Centrálna banka zvýši úrokové sadzby, ceny ropy klesajú
17. 3. 2023
Očakávalo sa, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Ceny ropy pokračujú v poklese z predchádzajúceho dňa, pričom cena Brentu klesla opäť k hranici 72 USD za barel (159 litrov). Po krátkom zotavení na začiatku štvrtkového obchodovania ich nadol poslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby v rozsahu, v akom banka pôvodne plánovala, napriek najnovším otrasom na trhoch.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 15.34 h SEČ 72,19 USD (68,14 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,50 USD (2,04 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,08 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 1,53 USD (2,26 %). V stredu (15. 3.), tretí deň poklesu po sebe, klesla WTI prvýkrát od 20. decembra 2021 pod 70 USD/barel.
Od piatkovej uzávierky (10. 3.) zaznamenala cena Brentu doteraz pokles o vyše 12,5 %. Cena WTI klesla o 13,5 %. Očakávalo sa totiž, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Pre ECB bola však pri rozhodovaní kľúčová inflácia. Na druhej strane dodala, že súčasnú situáciu na finančných trhoch bude pozorne sledovať a v prípade potreby prijme opatrenia.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Akcie v Európe oslabujú, prepad zasiahol hlavne technológie
11. 10. 2018
Európske akciové trhy dnes oslabujú a ich hlavné indexy sú najnižšie za viac ako 20 mesiacov. Nadviazali tak na prudký stredajšií prepad na Wall Street a následný pokles akciových trhov v Ázii. V Európe sa pokles týka všetkých odvetví, najviac ale technológií, ktorých index dopoludnia strácal asi 2,4 percenta. Stredajšie prepad na Wall Street takisto zasiahol najmä technologické tituly.
Hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 odpisuje okolo 1,6 percenta na 7035 bodov. Index DAX burzy vo Frankfurte nad Mohanom stráca 0,9 percenta na 11.604 bodov, zatiaľ čo parížsky CAC 40 vykazuje pokles o 1,2 percenta na 5143 bodov. Technologické tituly boli hnacím motorom takzvaného býčieho trhu, ktorý trvá niekoľko rokov. Investori tak odvracajú pozornosť k bezpečným nemeckým vládnym dlhopisom. Nervozitu investorov vyvoláva okrem dopadov globálnej obchodnej vojny tiež rast výnosov dlhopisov americkej vlády. Akcie reagujú okrem iného aj na vyhlásenie šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeovej, že súčasné ocenenie akcií je "extrémne vysoké".
Obchodná vojna USA nahlodáva ekonomiku
10. 10. 2018
Po tom, ako Američania uvalili clá na čínsky tovar v hodnote stoviek miliárd dolárov, sa prezident Obchodnej komory Európskej únie v Číne Mats Harborn vyjadril, že konanie USA je ekonomické šialenstvo. Vyzerá to tak, že tieto opatrenia v spojení s problémami na rozvíjajúcich sa trhoch a aj v Európe nás dobehli.
Aktuálnymi číslami to potvrdil Medzinárodný menový fond, ktorý prvýkrát od júla 2016 znížil prognózu hospodárskeho rastu. „Nad horizontom sú mraky. Rast sa ukázal ako menej vyrovnaný. K pôvodným rizikám sa navyše pridali ďalšie,“ povedal hlavný ekonóm MMF Maurice Obstfeld. Inštitúcia sídliaca vo Washingtone však neobišla ani našu krajinu a podobne ako pre svet, aj pre Slovensko hlási horšie čísla. V tomto roku predpokladá rast 3,9 percenta, na budúci rok 4,1 percenta, čo je pre oba roky menej o desatinu percentuálneho bodu. Fond je teda vo svojich očakávaniach skeptickejší ako ministerstvo financií, ktoré počíta s rastom o 4,2 percenta. „Neočakávame, že ministerstvo financií v najbližšom čase pristúpi k zníženiu odhadu rastu slovenskej ekonomiky,“ reagovala Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
V českých komunálkach triumfovalo Babišovo ANO
8. 10. 2018
V Česku sa v piatok a sobotu uskutočnili voľby do miestnych zastupiteľstiev. Súčasne s komunálnymi voľbami prebiehala v Česku tiež voľba tretiny nových senátorov. Prvé kolo tohtoročných senátnych volieb vyhrali najčastejšie kandidáti ODS, a to v deviatich z 27 obvodov.
Voľby podľa očakávania priniesli porážku pre vládnu ČSSD, ktorá namiesto 13 kresiel bude mať šancu obhájiť iba päť, a mať tak najvyššie 17-členný klub. Nebude tak už mať najsilnejšiu senátnu frakciu, a tým možnosť nominovať predsedu hornej komory. K tomu má najbližšie KDU-ČSL, ktorá môže k 14 istým senátorom pridať ďalších štyroch. Úspešní boli v prvom kole aj kandidáti STAN, ktorí môžu mať 15 senátorov. Kluby ľudovcov a Starostov spolu úzko spolupracujú a stanú sa asi dominantnou silou v hornej komore.
EÚ odobrila štátnu pomoc pre Jaguar Land Rover
5. 10. 2018
Exekutíva EÚ vo svojej správe pripomenula, že poskytnutá podpora prispeje k rozvoju nitrianskeho regiónu a nenaruší hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že vyšetrovanie vedené EK potvrdilo, že verejná podpora Slovenska pre Jaguar Land Rover vo výške 125 miliónov eur na projekt výstavby nového automobilového závodu v Nitre je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.
„Naše vyšetrovanie odhalilo, že pomoc bola nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover investovala v Európe a nie v Mexiku. Takisto sme zistili, že opatrenie prispeje k vytvoreniu pracovných miest a k hospodárskemu rozvoju tohto znevýhodneného regiónu bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž," spresnila komisárka. Komisia pripomenula, že výrobcu automobilov Jaguar Land Rover vlastní spoločnosť Tata Motors Limited India, ktorá má v pláne investovať 1,4 miliardy eur do vybudovania automobilky v Nitre. Podľa správy eurokomisie nitriansky región patrí medzi oblasti oprávnené na regionálnu pomoc podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ. Plánovaný závod má mať výrobnú kapacitu 150 000 automobilov ročne. Očakáva sa, že vďaka projektu vznikne okolo 3000 priamych pracovných miest. Slovensko oznámilo EK svoj zámer poskytnúť na projekt 125 miliónov eur z verejných zdrojov v súlade s Usmerneniami o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 až 2020, ktoré umožňujú členským štátom podporovať hospodársky rozvoj a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch a posilňovať regionálnu súdržnosť v rámci jednotného trhu. Ide o maximálnu výšku pomoci na projekty takéhoto druhu. Podrobné vyšetrovanie, ktoré exekutíva EÚ začala v máji 2017, potvrdilo, že keď sa spoločnosť Jaguar Land Rover v roku 2015 rozhodovala, kde vybudovať novú automobilku, uvažovala nad rôznymi lokalitami v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ako aj v Severnej Amerike.