Zákon objektívneho zaradenia: Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.

Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.

Zákon epidémie: Chyby zo zlého zákona sa prenesú aj do doteraz dobrých zákonov.

Zákon posledného slova: Žena musí mať v každej hádke posledné slovo. Ak náhodou nie, tak je to začiatok novej hádky.

Na druhý deň po svadbe vám manžel vysvetlí, že tú istú nevestu nosí na rukách vždy iba raz a nákupy v rukách už vôbec nie.

Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.

Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.

Dve tretiny zemského povrchu boli pokryté vodou, zvyšok úradmi. Plocha zaliata vodou sa ale neustále zmenšuje.

Aj byrokratovi sa ťažko odoláva prosbe povedanej päsťou.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...