Brusel predstavil revolúciu v energetike
15. 7. 2021
Zelení chcú ešte prísnejšie limity, priemysel zas viac času na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Rozdielne názory majú na nový klimaticko-energetický legislatívny balíček, ktorý dnes predstavila Európska komisia, tiež jednotlivé členské štáty.
Vedci zasa tlačia na vylúčenie biomasy z kategórie zelených zdrojov, no očakáva sa, že silno zalesnené krajiny ako Švédsko či Fínsko sa budú biomasy zastávať. Únia chce tiež sprísniť systém obchodovania s emisnými kvótami, čo sa zrejme nebude páčiť Poľsku, ktoré je uhoľnými elektrárňami posiate. Krajiny starého kontinentu tak čakajú náročné boje o dosiahnutie kompromisov aj v nasledujúcich oblastiach.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Farmafirmy sa obávajú brexitu, ktorý im môže výrazne zvýšiť náklady
4. 12. 2017
Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra. Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov. Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám. Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum. Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.
Eurozóna má našliapnuté na ďalší rast
1. 12. 2017
Eurozóna však podľa centrálnej banky stále čelí viacerým hrozbám, ktoré by mohli spomaliť ekonomický rast a spôsobiť volatilitu na finančných trhoch.
Starý kontinent zaznamenal už 18 rastových kvartálov v rade, čo je najdlhšia ekonomická expanzia za posledných desať rokov. Predstihové indikátory, ktoré sa pozerajú do budúcnosti, sú na dlhoročných maximách a potvrdzujú optimizmus aj do budúcna. ECB na základe dobrej ekonomickej situácie preto nevidí nadhodnotenie na akciových ani dlhopisových trhoch. ECB ale varuje pred prílišným optimizmom, ktorý by mohol spôsobiť korekcie na finančných trhoch, čo by malo samozrejme negatívny dopad na finančnú stabilitu v menovom bloku. Medzi najväčšie hrozby v EU patrí preceňovanie rizika, teda predaje rizikových aktív, akými sú hlavne akcie. Ďalej sem centrálna banka zaradila slabú výkonnosť bankového sektora a prípadné nové obavy o dlh európskych krajín. Likvidita v nefinančných firmách zatiaľ zostáva dostatočná, avšak s jej vysychaním počas zvyšovania sadzieb by sa mohli firmy horšie refinancovať. Zdroje z ECB zatiaľ nevidia bublinu na realitnom trhu a ceny sú podľa nich primerané aktuálnej pozitívnej fundamentálnej situácii aj napriek ich rastu nad dlhodobý priemer. Pritom Bundesbanka, dlhodobý kritik uvoľnenej monetárnej politiky ECB tvrdí, že reality v Nemecku sú nadhodnotené o 15 až 30 percent.
Taliani zavádzajú novinku: Google daň
29. 11. 2017
Google daň alebo internetová daň. Nový taliansky zákon už schválila tamojšia horná komora. Ak prejde ďalej aj dolnou komorou parlamentu, Taliansko sa stane priekopníkom s podobnou normou. A podľa všetkého sa mu to aj oplatí. Rím očakáva do pokladnice extra 114 miliónov eur každý rok.
Opatrenie má prinútiť domácich nákupcov reklamy od Googlu či Facebooku zaplatiť šesťpercentnú daň z hodnoty nákupu. Transakcie nižšie ako 30 eur by boli od poplatku oslobodené. Daňovým úradom norma navyše umožní sledovať toky digitálnych príjmov smerujúce do zahraničia a banky dostanú povinnosť oznamovať veľké objemy transakcií. „Internetová daň je takmer nevyhnutná a politicky veľmi atraktívna,“ tvrdí pre Financial Times Paolo Cellini, taliansky profesor digitálnej ekonomiky z univerzity Luiss v Ríme. Podľa neho sú americkí technologickí giganti perfektným cieľom, keďže sa prakticky nevedia obhájiť. „Neplatia dane. Nevytvárajú zamestnanie. Berú peniaze do zahraničia a sú to cudzinci,“ kritizuje Cellini.
Komisia potvrdila, že návrh rozpočtu je v súlade s európskymi pravidlami
27. 11. 2017
Európska komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka.
Európska komisia (EK) potvrdila očakávanie Ministerstva financií (MF) SR, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. V reakcii na zverejnené hodnotenia rozpočtov komisiou to konštatuje slovenský rezort financií."Podobne ako MF SR, aj EK považuje smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne, bez výrazného odchýlenia. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 percent HDP," doplnila v stanovisku riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová.Komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka (ktoré je v programe záchrany), aby skontrolovala, či sú v súlade s pravidlami EÚ, ktoré stanovujú limity pre rozpočtové schodky a verejný dlh. Svoje hodnotenie zverejnila v stredu.Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Fínsko, Holandsko, Estónsko, Írsko, Cyprus, Malta a Slovensko jej predložili rozpočty, ktoré sú úplne alebo vo veľkej miere v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.Naopak, v prípade rozpočtových plánov Belgicka, Talianska, Rakúska, Portugalska a Slovinska existuje riziko, že v roku 2018 nesplnia všetky limity paktu, uviedla EK a dodala, že aj Francúzsko je v tejto skupine.Podľa pravidiel EÚ musia byť rozpočtové deficity štátov nižšie ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh menší ako 60 percent HDP.