Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.

Prečo hudba pri svadobnom obrade pripomína pochod gladiátorov? Zrejme preto, lebo manželstvo pochádza z neba. Ale odtiaľ pochádzajú aj hromy a blesky.

Ak dnes hovorí muž žene vulgárnosti, je to sexuálne obťažovanie a stojí ho to pár sto tisíc. Ak hovorí žena vulgárnosti mužovi, tak je to iba za stovku za minútu.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.