Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Ak si vyhádate v zmluve zmenu troch pre vás nevýhodných odstavcov, po podpise zmluvy zistíte, že zostal ešte jeden, ďaleko nevýhodnejší ako tie tri predchádzajúce.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“