Brusel dáva zelenú na pomoc top zamestnávateľom
28. 10. 2022
Vypnúť výrobu a prečkať alebo pokračovať so stratou. To sú dilemy, pred ktorými stoja top zamestnávatelia ako Slovalco, OFZ, Duslo a ďalší. Prví dvaja sa už stihli zariadiť a vysoké pece úplne vypli. Duslo túto alternatívu podľa vlastných slov zvažuje. Aj napriek tomu, že pomoc pre veľké prevádzky a energeticky náročných hráčov v krajinách ako Nemecko, Česko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko beží, u nás je stále v nedohľadne.
K cieľu mala prispieť takzvaná technická schôdza, ktorá sa na ministerstve hospodárstva konala v stredu. Zúčastniť sa jej mali vládni predstavitelia a zástupcovia firiem – Republiková únia zamestnávateľov či Asociácia zamestnávateľských zväzov.
Možnosťami podľa všetkého môžu byť kompenzácie taríf za prevádzku systému – takzvanej TPS, čo je deväťsto miliónov určených pre všetky podniky z mimoriadneho rozpočtu v podobe sanovania cien energií nad cenovými stropmi, ktoré vláda zverejnila v pondelok, ako aj schémy po vzore západných krajín.
K žiadnej konkrétnej dohode, ktorá by našim kľúčovým fabrikám pomohla prežiť energetickú krízu, však podľa informácií HN neprišlo.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európania volajú po zrušení letného času
3. 9. 2018
Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
Európska komisia navrhne zrušenie striedania času
31. 8. 2018
Európska komisia (EK) ešte dnes schváli návrh na zrušenie každoročného pravidelného prechodu na letný čas. V nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF to dnes povedal predseda EK Jean-Claude Juncker.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ. Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny. Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom.
Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny
30. 8. 2018
Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.
Prvá zásielka amerických inteligentných bômb dorazila do Európy
30. 8. 2018
Prvá z troch veľkých zásielok presne navádzanej leteckej munície z USA dorazila do Európy. Na dodávky inteligentných bômb čaká 11 členských krajín NATO vrátane Česka a tiež partnerské Fínsko. Muníciu kvôli úsporám nakupujú spoločne prostredníctvom aliančnej agentúry NSPA.
Agentúra dostala z USA prvú dodávku laserom navádzanej munície vzduch-zem za zhruba 20 miliónov dolárov, informoval v stredu spravodajský portál iDNES.cz. Ide väčšinou o bomby GBU-31 určené pre vzdušné sily Belgicka a Dánska. Ďalšie dve veľké dodávky majú nasledovať neskôr. Podľa námestníčky generálneho tajomníka NATO má táto iniciatíva vyriešiť problémy, s ktorými sa spojenci v Aliancii stretli prvýkrát počas leteckých úderov v Líbyi v roku 2011. "Keď niektorí spojenci vyčerpali svoje zásoby munície, zistili, že je neuveriteľne ťažké nasadiť (do operácie) iné zbrane," skonštatovala. Spoločný nákup prakticky zhodnej munície 11 spojencov má takéto nedostatky odteraz eliminovať, keď umožní v prípade potreby počas leteckých operácií či v prípade krízy vzájomné využívanie zásob munície. Má sa tým tiež znížiť závislosť európskych spojencov od leteckej dominancie USA. Práve Američania totiž museli v Líbyi spojencom na čele s Francúzskom vypomáhať pre chýbajúcu muníciu.