Brusel chce potrestať tvrdohlavé Taliansko
23. 11. 2018
Keď Taliani pred pár týždňami predložili Bruselu svoje rozpočtové plány na budúci rok, počítali s tým, že ich deficit stúpne z tohtoročných 1,8 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2019. A to je problém. Podľa európskych rozpočtových pravidiel totiž musia krajiny starého kontinentu držať schodok pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, no zároveň nesmú deficit zvyšovať. Aj keď rozpočtové pravidlá v minulosti bežne porušovali viaceré európske krajiny, teraz chce Európska komisia tvrdo zasiahnuť. Voči tretej najväčšej ekonomike eurozóny spravila včera vážny precedens: odštartovala disciplinárne konanie.
Dôsledok pre Taliansko môže byť veľmi tvrdý. Ak by komisia udelila krajine najvyšší možný trest, Taliani by museli zaplatiť pokutu až vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky, čo v preklade znamená až 3,5 miliardy eur. A ak by Rím ani po tejto pokute nespolupracoval, Brusel by podľa spoločného európskeho pravidla o zodpovednom hospodárení musel zaplatiť až 0,5 percenta HDP, čo by predstavovalo takmer deväť miliárd eur.
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel urobil prvý krok k potrestaniu Talianska
22. 11. 2018
Európska komisia (EK) urobila prvý krok k disciplinárnemu potrestaniu Talianska za jeho expanzívny rozpočet na rok 2019. Komisia uviedla, že krajina neplní kritériá Európskej únie (EÚ) týkajúce sa znižovania dlhu. Preto spustí konanie pre nadmerný deficit, ktoré môže vyústiť až do pokuty pre Rím.
Talianska vláda plánuje v roku 2019 zvýšiť rozpočtový deficit na 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predchádzajúci kabinet počítal v budúcom roku s poklesom schodku na 0,8 percent HDP. Podľa EK návrh rozpočtu zvýši štrukturálny deficit o 1 percento HDP namiesto toho, aby ho znížil o 0,6 percent HDP, ako požaduje legislatíva EÚ. EK v stredu predložila hodnotenie rozpočtových plánov krajín eurozóny. Potvrdila svoje predchádzajúce stanovisko, že taliansky návrh rozpočtu porušuje fiškálne pravidlá EÚ a že je "mimoriadne vážnym prípadom nesúladu" s pravidlami. EK preto spustí na základe vysokého dlhu procedúru pre nadmerný deficit.
Inflácia v EÚ zrýchlila
20. 11. 2018
Spotrebiteľské ceny v eurozóne aj v celej Európskej únii v októbri zrýchlili rast na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Uviedol to dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Rast cien je tak teraz výraznejší, než kde ho chce dlhodobo mať Európska centrálna banka (ECB). Vlani v októbri bola inflácia výrazne nižšia - v eurozóne predstavovala 1,4 percenta a v celej EÚ 1,7 percenta.
Najnižšia inflácia bola v septembri v Dánsku a Portugalsku, kde sa pohybovala tesne pod jedným percentom, naopak najvyššiu zaznamenali Estónsko a Rumunsko, kde presiahla štyri percentá. V porovnaní so septembrom ročná miera inflácie zvoľnila v ôsmich krajinách, v piatich zostala stabilná a v 14 krajinách vzrástla. Na raste inflácie v eurozóne majú najväčší podiel ceny energií s rastom o 10,7 percenta. Nasledujú potraviny, alkohol a tabak s 2,2 percenta a služby s 1,5 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, stúpla na 1,2 zo septembrových 1,1 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia vzrástla z 0,9 na 1,1 percenta.
Únia na prípadný neriadený brexit pripravená
19. 11. 2018
Bolo by podstatne lepšie, ak by Británia opustila Európsku úniu na základe vzájomnej dohody, ale v prípade, že sa tak nestane a dôjde k neriadenému brexitu, tak EÚ je na to pripravená.
Povedal to počas svojho vystúpenia na pôde univerzity Keió v Tokiu člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Francois Villeroy de Galhau. "Ak by došlo k situácii, že žiadna dohoda o odchode Británie nebude, čo si neželáme, na strane EÚ sme pripravení," povedal Villeroy. Ako dodal, takýto vývoj bude pre britskú ekonomiku pravdepodobne veľmi škodlivý, v prípade európskej strany je však vplyv neriadeného brexitu na rast ekonomiky do veľkej miery limitovaný a nie sú tu ani problémy s finančnou stabilitou.
Požiadavka na anonymizáciu žiadostí o poskytnutie dotácie
16. 11. 2018
Od januára 2019 dochádza po novele zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k vypusteniu uvedenej požiadavky.
Zákonná požiadavka na posudzovanie žiadostí komisiou ako kolektívnym nezávislým orgánom kreovaným priamo ministrom hospodárstva, ktorého všetci členovia musia byť vo vzťahu k žiadateľovi nestranní, sa považuje za dostatočnú pre zabezpečenie transparentnosti procesu prideľovania dotácií. Práve preto bolo žiaduce, aby komisia, ktorá vyhodnocuje projekty, naopak mala vedomosť o žiadateľovi, keďže samotná písomná forma projektu a údaje v nej zahrnuté nie vždy dostatočným spôsobom zachytávajú skutočnosť. Pri prideľovaní dotácií je žiaduce, aby hodnotiaca komisia mala možnosť verifikácie uvádzaných údajov, napr. aj dodatočnou lustráciou subjektu vo verejných registroch či prostredníctvom vlastného webového sídla subjektu. Nie je napríklad účelné poskytovať dotáciu na podporu ochrany spotrebiteľa subjektu, ktorý má množstvo negatívnych spotrebiteľských recenzií – uvedená informácia nemá byť rozhodujúca, ale môže byť minimálne vzatá na vedomie. Dotačné mechanizmy iných rezortov nie sú nevyhnutne založené na požiadavke prísnej anonymizácie, ba naopak, uberajú sa opačným smerom. Požiadavka na nestrannosť člena komisie je podstatná pre riadne posúdenie žiadostí, rovnako aj požiadavka na nezávislosť hodnotiacej komisie, a tieto samotné by mali byť zábezpekou transparentnosti procesu prideľovania dotácií.