Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak má silná osobnosť zlý charakter, tak narobí vo firme najviac škody.
Neživé predmety sa vedia pohybovať len natoľko, aby ti zavadzali.
Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.
Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a informácie
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
S počítačom sa dá urobiť rýchlejšie naozaj všetko.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Informácie pre šéfa
Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.
Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.
Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Manželstvo je podnik
Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
(Zrnká úsmevu)