Kvôli zachovaniu telesného a duševného zdravia treba správne návyky vyvažovať nesprávnymi zlozvykmi.

Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...

Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.

Hlúposť je takmer všemocnou silou.

Ten, kto si myslí, že v každom človeku je niečo dobré, chodí málo medzi ľudí.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.