Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.