Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.