Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Snažte sa nepúšťať sa do veľkých debát! Keby vás predsa len dostali do úzkych, namiesto odpovede položte nezmyselnú otázku.

Každý vie rozhodnúť, ak disponuje dostatočným množstvom údajov.

Človeka, ktorý pozná pozadie fungovania organizácie, treba čo najskôr prepustiť.