Brexit zdražil obchod a zvýšil náklady firiem
11. 2. 2022
Byrokracia a meškania na hraniciach po odchode Británie z Európskej únie zdražil obchod. Situáciu môže ešte skomplikovať obnovenie cestovania po pandémii ochorenia COVID-19.
Stúpenci brexitu argumentovali, že vystúpenie z EÚ umožní Spojenému kráľovstvu stať sa nezávislým a uniknúť "zo stagnujúceho projektu ovládaného Nemeckom, ktorý výrazne zaostáva za veľkými ekonomikami, ako sú USA a Čína". Odporcovia brexitu zase varovali, že odchod z EÚ je podobný aktu sebapoškodzovania, ktorý spôsobí, že Spojené kráľovstvo bude slabšie, chudobnejšie a izolovanejšie. V čase, keď pandémia a globálne obmedzenie dodávok zasiahli obchod, výbor britského parlamentu pre verejné účty zistil, že "vystúpenie z EÚ malo vplyv na obchod a nové hraničné opatrenia zvýšili náklady firiem". Podľa Meg Hillierovej, predsedníčky výboru, stúpenci brexitu sľubovali firmám viac voľnosti, čo im poskytne priestor na maximalizáciu ich produktivity a bude prínosom pre ekonomiku. Ale doposiaľ sú jediným zistiteľným dôsledkom tohto kroku zvýšené náklady, papierovanie a meškanie na hraniciach.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Švédsko chce inšpirovať krajiny EÚ k zdravému stravovaniu
22. 6. 2009
Dôvodom nie sú len obavy zo zhoršovania zdravotného stavu, ale aj obavy z tvorby emisií CO2.
Medzi environmentálne rizikové potraviny patrí nielen mäso ale napríklad aj ryža.
Mäso - jahňacina,
hovädzina, bravčovina a hydina - patrí k potravinej skupine, ktorá má najväčšie
dôsledky pre životné prostredie. Keďže
jeho konzumácia za posledných 10 rokov narástla, k čomu prispelo aj zvyšovanie
životnej úrovne a preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako
Čína a India, Švédsko konzumentom odporúča, aby sa správali ekologicky.
Mäso by sa malo jesť
menej často a v menších porciách, alebo vymeniť jedno alebo dve mäsité jedná za
týždeň vegetariánskym pokrmom.
Voľba zdravých pokrmov môže až na niekoľko výnimiek, tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú
dobré pre životné prostredie. Švédska správa
odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne
spotrebiteľa. Pre zdravie a klímu je
vhodná tiež konzumácia zeleniny.
Ku skupine environmentálne rizikových potravín patria tiež
fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža. Ryža do skupiny environmentálne
rizikových potravín patrí tiež pre tvorbu metánu počas jej pestovania.
Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto
druhu. Krajina chce svoje odporúčania
šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a
diskusiu.
V správe Švédska sa konštatuje, že spotrebitelia pri
nakupovaní potravín robia dôležité
environmentálne rozhodnutia, preto
potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa pod emisie
švédskych spotrebiteľov podpisuje
rovnou štvrtinou. K ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie
prispieva, ak sa napríklad používajú pesticídy.
Spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR)
19. 6. 2009
Princípy spoločensky zodpovedného podnikania by nemali uplatňovať len veľké korporácie ale aj stredné a malé firmy. Kríza nebude trvať večne a zodpovedne podnikať treba aj počas hospodárskeho poklesu.
Mnohé MSP tieto princípy dodržiavajú dlhé
roky. Existujú dokonca také, ktoré si to ani neuvedomujú, pretože nevedia čo
CSR predstavuje, iné zase nevedie, do akých oblastí môžu tieto princípy
aplikovať.
Dlhodobý prínos spoločensky
zodpovedného podnikania môže mať rôzne podoby:
- zvýšenie profitu, zniženie výdavkov
- konkurenčné výhody
- podpora inovácií
- lojalita zákazníkov,
- posilnenie dôveryhodnosti značky
- rozvoj krízového manažmentu
- vyššia produktivita a väčšia lojalita
zamestnancov.
Možno predpokladať, že vplyvom finančnej krízy dôjde v krátkom čase k posilneniu
programov posilňujúcich podnikovú zodpovednosť, transparentnosť produktov,
kontrolu investícií a zodpovedné správanie na trhu.
Len veľmi málo firiem na
Slovensku o svojich aktivitách informuje. Je potrebné, aby hovorili aj o
negatívnych veciach - napríklad koľko ľudí bolo nespokojných so službami. Firmy
sa nemôžu tváriť, že sú len dobré.
Pre publikovanie pozitívnych informácií o firmách je najčastejšou
prekážkou strach zo skrytej reklamy,
ktorý spôsobujú najmä nezrovnalosti vo výklade legislatívy. Odborníci však tvrdia, že naša legislatíva nebráni publikovaniu
informácií o spoločensky zodpovednom podnikaní, pretože nejde o reklamu. Poukazujú na to, že úlohou médií je aj
kultivovať, a tú si nesplnia pokiaľ budú prinášať len negatívne spravodajstvo.
Dohoda o predĺžení rodičovskej dovolenky
19. 6. 2009
Dĺžka rodičovskej dovolenky nebude ovplyvnená druhom pracovnej zmluvy. Novú rámcovú dohodu o predĺžení rodičovskej dovolenky z troch na štyri mesiace podpísali sociálni partneri ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME za prítomnosti komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti – Vladimíra Špidlu.
Dovolenka sa každému
rodičovi predĺži z troch na štyri mesiace, pričom jeden z mesiacov nebude možné
preniesť na druhého rodiča. Dohoda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez
rozdielu pohlavia či druhu pracovnej zmluvy (pracovný pomer na dobu určitú, na
kratší pracovný čas a pod.).
Rodičovskú dovolenku
podľa nových pravidiel sú oprávnení čerpať aj rodičia, ktorí si dieťa
adoptovali.
Úlohou Komisie je teraz
preskúmať ustanovenia dohody. Komisia do leta Rade navrhne, aby sa uvedená
dohoda vykonávala prostredníctvom smernice podľa ustanovení zmluvy týkajúcich
sa sociálneho dialógu. Smernicu musí rada
prijať kvalifikovanou väčšinou.
Členské štáty EÚ sa zaviazali obmedziť nárast vládnych pôžičiek
19. 6. 2009
Lídri členských krajín Európskej únie sú pripravení v prípade, ak dôjde k oživeniu ekonomiky, uprednostniť kroky namierené k fiškálnej konsolidácii pred ďalším pumpovaním verejných financií do národných ekonomík postihnutých recesiou.
Poukazujú na to predbežné závery
nadchádzajúceho summitu EÚ. Členské štáty sa zaviazali udržať na uzde svoje rastúce deficity a
obmedziť nárast vládnych pôžičiek.
Tento krok je dôležitý pre obnovenie
dôvery vo fiškálnu politiku eurozóny. Rozpočtové pravidlá EÚ stanovujú hornú
hranicu štátneho deficitu na 3 %
hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh krajiny na maximálne
60 % HDP.
Treba
urýchlene implementovať štrukturálne reformy na podporu rastu.
(Zdroj: PRAVDA, EURACTIV)