Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Načierno pracujú najmä Slováci
25. 1. 2017
Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk
Slovenský verejný dlh klesol
23. 1. 2017
Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP.
V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk
Ceny bytov rastú na Slovensku dvakrát rýchlejšie ako v Európe
23. 1. 2017
Ak ste si vlani na jeseň kupovali byt, zaplatili ste zaň o 7,5 percenta viac než rok predtým. Slovensko je v Európe v raste cien nehnuteľností skokanom. Byty a domy u nás zdraželi dvakrát tak rýchlo, ako je priemer eurozóny, ukazujú čerstvé údaje európskeho štatistického úradu.
Ekonómovia ukazujú na slušný hospodársky rast sprevádzaný neustálym poklesom nezamestnanosti a vyššími platmi. Vďaka tomu si byty kupuje viac našincov a sú ochotnejší za ne aj viac zaplatiť.K tomu treba ešte pripočítať extra lacné úvery na bývanie, pripomína Matej Kucharič zo Združenia realitných kancelárii Slovenska. Slováci sa v posledných mesiacoch podľa neho zadlžujú viac aj preto, lebo očakávajú, že Národná banka Slovenska už čoskoro sprísni podmienky poskytovania hypoték. Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií zdraželi vlani v treťom štvrťroku najviac byty a domy v Nitre. Ich ceny stúpi o viac ako pätinu. V meste ženie ceny nahor očakávaný príchod automobilky Jaguar Land Rover.
zdroj: hnonline.sk
ECB bude vysvetľovať, politiku však nezmení
19. 1. 2017
Zasadnutie rady guvernérov ECB tento štvrtok vo Frankfurte s istotou nebude menovopolitickou udalosťou roka. Na prvom zasadnutí v roku 2017 sa bude zrejme veľa hovoriť, ale zmena menovej politiky sa neočakáva. ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív, teda dlhopisov, v objeme 80 miliárd eur mesačne až do marca, so spomalením na 60 miliárd eur mesačne vo zvyšných deviatich mesiacoch v roka. Nastavenie súčasného zloženia rady guvernérov je skôr v zvýšení ako znížení mesačného objemu nakupovaných aktív.
Prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne zvolí opatrnícky tón počas tlačovej konferencie, pričom bude mať dobrú možnosť odkomunikovať rozdielnosť vo vnímaní krátkodobých a strednodobých rizík. Rizikom v eurozóne je spomalenie ekonomického rastu a, samozrejme, aj istá dualita vo vývoji inflácie, teda hlavného cieľa menovej politiky ECB. Ako v utorok na ekonomickom fóre v Davose naznačil viceprezident ECB a Draghiho pravá ruka Vitor Constancio, napriek tomu, že inflácia vzrástla smerom k 2-percentnému cieľu, jadrová inflácia ostala stále na nízkych úrovniach. A práve jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a volatilné ceny potravín a energií, naznačuje, koľko inflačnej sily generuje súčasná úroveň dopytu pri súčasnej úrovni ekonomického rastu. Inak povedané, o koľko viac sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za trhové tovary a služby pri súčasných mzdách. Ak totiž jadrová inflácia ostáva pekelne nízko, znamená to, že celková inflácia je tvorená najmä položkami, ktoré nesúvisia s trhovými silami ponuky a dopytu, ale skôr so sezónnymi či regulačnými javmi. Okrem iného to môže znamenať, že minulé menovopolitické uvoľnenie ECB, do ktorého rátame nielen nulové úrokové sadzby, ale aj mimoriadne opatrenia v podobe nákupu aktív, majú na infláciu výrazne menší dopad.
zdroj: hnonline.sk