Poradca s.r.o.

Hlavná stránka >> Spravodajstvo >> ... >> Brexit stál Britániu miliardy...

8. 5. 2025

NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov

Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...

Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky

Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...

Nové členenie stavieb

Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...

Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...

Linka 116117 – linka pomoci

Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Človek a byrokracia

Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)

Žiadna hlava nie je dokonalá

Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.

Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.

Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)

Informácie pre šéfa

Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.

Najväčším umením je správne sa mýliť.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)

Deti naše poklady

Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)

Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!

Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!

(Zrnká úsmevu)

Úvod k Murphyho večerom

Murphológia uči zdravému skeptimiczmu, pravda s dodatkom, že človeku aj zdravý skepticizmus bude "figu" platný - niektorý z nespočetných Murphyho zákonov ho aj tak dobehne.

Murphológia je ideológiou, ktorá si na rozdiel od pretrpených ideológie nekladie za cieľ manipulovať masy, ale jednotlivca.

Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.

(Murphyho zákony po poslednej novele)

Brexit stál Britániu miliardy libier.

13. 6. 2022

Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.

Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V

(Zdroj: hnonline.sk)

Spoločná zodpovednosť za životné prostredie

27. 2. 2009

Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.

Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté krajiny, sa rôznia. Postoje členských krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal od niekoľkých ukazovateľov:

výšky HDP prepočítanej na jedného obyvateľa (per capita),
celkovej miery tvorby emisií prepočítanej na jednotku HDP,
vývoja trendu produkcie emisií v období 1990-2005,
vývoja populačného trendu v období 1990-2005.

Viaceré krajiny EÚ majú voči návrhu Komisie rezervovaný postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ostatné bohatšie priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO₂ o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95 percent.

(Zdroj: EURACTIV)

Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách

27. 2. 2009

Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.

Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 % oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári 7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %), Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).

(Zdroj: SME)

Eurozóne insolventnosť nehrozí

26. 2. 2009

Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.

Medzi niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie procedúr.

Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.

(Zdroj: HNONLINE)

Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu

26. 2. 2009

O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.

Pätina opýtaných vo svojich odpovediach uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní veľmi slabo alebo slabo. Informovaná je len necelá pätina (16,6 percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O činnostiach EP vedomosti majú skôr obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní. Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že poslancov máme menej a sedem percent opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer polovica oslovených (47,2 percenta) nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004. Svoje právo však využili minimálne. K volebným urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov. Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012 respondentov vo februári.

(Zdroj: TASR, TOPKY)

< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >

Prihlásenie

Bezplatná registrácia