Brexit bez dohody môže stáť britskú ekonomiku trikrát viac ako pandémia
25. 9. 2020
Brexit bez dohody môže byť pre britskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska trikrát nákladnejší ako pandémia nového koronavírusu. Upozornila na to nová štúdia britského think-tanku UK in a Changing Europe (Británia v meniacej sa Európe).
Podľa nej politické a ekonomické dôsledky pandémie pravdepodobne zmiernia alebo skryjú zlyhanie pri zabezpečení obchodnej dohody s Európskou úniou (EÚ). V správe sa ďalej uvádza, že absencia nových formálnych obchodných vzťahov s Bruselom bude v krátkodobom časovom horizonte zlou správou pre ekonomiku, ktorá musí zápasiť s dôsledkami pandémie nového koronavírusu, a v dlhodobom ju zasiahne viac zdravotná kríza.
(Zdroj: hnonline.sk)
Prísne regulovanie poskytovania hypoték
13. 10. 2009
Európska komisia pracuje na harmonizácii národných pravidiel upravujúcich poskytovanie hypoték v rámci prevencie krízy v budúcnosti. Sen o vlastnom bývaní si splní menej ľudí.
Komisár pre vnútorný trh ešte v júli rozoslal členským štátom a relevantným hráčom na trhu dokument obsahujúci možné zmeny v pravidlách EÚ o kapitálovej primeranosti. Vďaka nim by sa malo obmedziť riziko a súčasne dosiahnuť maximálna harmonizácia medzi európskymi národmi vo viacerých oblastiach.
V dokumente komisia zacielila na riziko plynúce z hypoték na rezidenčný majetok a chce prísnejšiu reguláciu poskytnutia úveru. Komisia navrhuje zavedenie 40-percentného stropu pre indikátor loan-to-value (LTV - pomer čerpaného úveru a hodnoty nehnuteľnosti), ktorý určuje aké percento ceny domu môže banka poskytnúť kupujúcemu.
Prakticky by to znamenalo, že v prípade nákupu bytu za 100 tisíc €, by záujemca s normálnymi úrokovými sadzbami získal hypotéku maximálne 40 tisíc €. Pokiaľ by chcel získať viac, znamenalo by to vyššie úroky a poskytovateľ úveru by musel pre obmedzenie potenciálneho rizika odložiť viac kapitálu.
V súčasnosti sa pravidlá o poskytovaní hypoték v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Platná smernica stropy neurčuje. Vyplýva z nej, že najnižšia úroveň kapitálovej primeranosti sa od inštitúcií poskytujúcich hypotéku vyžaduje len v prípade, že hodnota nehnuteľnosti značne presahuje krytie.
Platné pravidlá si členské štáty vysvetlili rôzne. Podľa údajov Európskej hypotekárnej federácie bola priemerná hodnota indikátora LTV aplikovaná britskými bankami v roku 2004 na úrovni 87 %, kým v Španielsku, Belgicku, Dánsku a Švédsku 80 %, Nemecku 71 %, Francúzsku 70 %, Poľsku a Taliansku 60 %, Grécku 57 % v Maďarsku zas na 40 %.
Aktuálne údaje za rok 2008 Federácia plánuje zverejniť začiatkom novembra. Podľa predbežných odhadov sú však odchýlky oproti číslam spred štyroch rokov minimálne.
Európsky priemer bol 70 %. Znamená to, že na dom s hodnotou okolo 140 tisíc € mohol kupujúci dostať hypotéku s normálnymi úrokovými sadzbami v hodnote do 102 tisíc €. Strop na úrovni 40 % by tento objem značne znížil. V prípade harmonizácie by však hypotéky boli vo viacerých členských štátoch neprístupné pre väčšiu skupinu ľudí aj bez zavedenia hornej hranice.
Informačné a komunikačné technológie chcú prilákať viac žien
8. 10. 2009
Dvadsaťosem európskych spoločností z odvetvia informačných a komunikačných technológií (IKT) sa dnes zaviazalo, že prilákajú do svojich radov viac žien. Reagujú tak na kódex osvedčených postupov pre zamestnávanie žien v sektore informatiky, ktorý vydala v marci Európska komisia (EK).
Cieľom kódexu osvedčených postupov pre ženy v IKT z marca toho roku je prilákať dievčatá na školách alebo univerzitách do sektora technológií, udržať ich v tomto sektore a podporovať tie ženy, ktoré už v ňom pracujú.
Iniciatíva EK sa zameriava na vzdelávanie a zamestnanosť prostredníctvom viacerých druhov aktivít. Sú to napríklad dievčenské dni, programy mentoringu, pružnej pracovnej doby a iných inovačných aktivít, ktoré pomáhajú zvyšovať informovanosť žien o technologickom odvetví a lákajú ich na prácu v ňom.
V Bruseli predstavili aj nový nástroj – online – adresár pre ženy v odvetví IKT. Týka sa troch oblastí: technológií, budovania spoločnosti a podnikania. Ženy nájdu na jednom mieste zhromaždené všetky aktivity, ponuky pracovných miest, právne predpisy a štatistické údaje potrebné pre zorientovanie sa v sektore IKT.
V kríze trpí zdravie
7. 10. 2009
V čase krízy ľudia viac pijú, fajčia a nezdravo sa stravujú. To povedie k zvýšeným nákladom na zdravotnícke služby. Eurokomisárka pre oblasť zdravia preto vyzýva členské štáty, aby neškrtali bezhlavo v rezortoch zdravotníctva, ale aby prijali efektívne antikrízové riešenia.
Eurokomisárka preto žiada krajiny EÚ, aby zvýšili investície do medicínskych technológií a eHealth-u. Obáva sa, že vlády budú šetriť v oblasti zdravia a sociálnych služieb.
Vzniká riziko, že rozhodovatelia spadnú do pasce krátkodobého myslenia a v rozpočtoch zdravotníctva budú robiť škrty.
V krátkodobom horizonte narastie dopyt po verejných službách, preto by sa vlády mali rozhodnúť skôr pre efektivitu založenú na nových technológiách a nie pre škrtanie v poskytovaných službách.
Možno očakávať, že kríza spôsobí zvýšený psycho-sociálny stres a v mnohých prípadoch zvýšené rizikové správanie ako napríklad zvýšená konzumácia alkoholu, fajčenie a nezdravá výživa. To zvýši dopyt po zdravotníckych službách počas krízy.
Podľa eurokomisárky exekutíva EÚ podporuje spoluprácu na národnej úrovni v hodnotení nových technológií. Rozvoj eHealth vyústi do značného nárastu produktivity. Odporúča hľadať vhodné nákladovo efektívne riešenia a dať vyššiu prioritu prevencii a propagácii zdravého životného štýlu.
Írske „áno“ Lisabonskej zmluve
6. 10. 2009
Írske „áno“ Lisabonskej zmluve v referende nie je dôsledkom ideologickej zmeny názoru, ale volaním o pomoc ekonomiky topiacej sa v problémoch a čeliacej narastajúcemu deficitu rozpočtu, tvrdia analytici.
K podpore počas kampane pred referendom o osude Lisabonu najčastejšie vyzývali organizácie zastupujúce podniky. Ich hlavným argumentom bolo, že zdroje EÚ podporili rast Írska.
Podľa viceprezidenta korporácie Intel, bolo Írsko bránou do Európy. Krajina v uplynulých rokoch zaznamenala prudkú expanziu a prílev zahraničných investícií vplyvom nižšej dane, kvalifikovanej pracovnej sily a členstva v EÚ.
Predpokladá sa, že rozpočtový deficit bude ďalej rásť.
Vládne škrty vo výdavkoch a stimulačné injekcie neprinášajú také výsledky, ako vo Francúzsku či Nemecku. Ekonomika nevykazuje náznaky, že by postupne narážala na dno, pričom ministerstvo financií stále vysiela negatívne predpovede deficitu rozpočtu, ktorý by mal dosiahnuť 12 % HDP a rapídny pokles daňových príjmov.
Zaujímavý vývoj bol zaznamenaný v rámci registra ľudí poberajúcich dávky v nezamestnanosti – ich počet poklesol o 2,3 %. Znamená to, že buď našli spôsob ako sa zamestnať, alebo opúšťajú krajinu. Nezamestnanosť minulý rok dosiahla 12,6 %. Ústredný štatistický úrad argumentuje, že je príliš skoro hovoriť o reálnom stave nezamestnanosti, pretože sa ešte neustálila emigračná vlna. Za september zmizlo z registra dvetisíc cudzincov.
Írsko už spolu s ďalšími desiatimi krajinami podlieha vyšetrovaniu zo strany Európskej komisie za privysoký deficit rozpočtu. Podľa pravidiel Paktu stability a rastu, európska exekutíva môže začať vyšetrovať tie krajiny, ktoré nespĺňajú stanovenú podmienku udržať deficit rozpočtu pod 3 % HDP a štátny dlh nižší ako 60 % HDP.
Komisia preskúma, či sú verejné výdavky nastavené tak, aby sa pod 3 % dostali najneskôr do roku 2013. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti trvá na tom, že žiadne prekračovanie stropu po roku 2013 nebude možné. Výsledkami skúmania sa lídri budú zaoberať na decembrovom summite.