Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.