Aktivita vo výrobnom sektore eurozóny klesala miernejším tempom
2. 2. 2024
Finálny index nákupných manažérov pre výrobný sektor eurozóny dosiahol v januári 46,6 bodu oproti 44,4 bodu v decembri.
Aktivita vo výrobnom sektore eurozóny pokračovala na začiatku tohto roka v poklese, tempo poklesu sa však opäť spomalilo, už tretí mesiac po sebe. Informovali o tom agentúra Reuters a portál RTTNews, ktoré sa odvolali na konečné výsledky prieskumu spoločnosti S&P Global a Komerčnej banky v Hamburgu (HCOB). Tie potvrdili predbežný odhad z konca januára.
Finálny index nákupných manažérov pre výrobný sektor eurozóny dosiahol v januári 46,6 bodu oproti 44,4 bodu v decembri. To znamená pokračovanie poklesu aktivity v sektore, keďže rast od poklesu oddeľuje hranica 50 bodov. Tempo poklesu sa však spomalilo, pričom januárový výsledok je najlepší za posledných 10 mesiacov. Konečné údaje sú navyše totožné s predbežným odhadom, ktorý bol zverejnený 24. januára.
Z piatich čiastkových komponentov sa pod hlavný index pozitívne podpísali všetky, pričom priaznivo sa vyvíjali najmä nové objednávky a produkcia. Aj keď v obidvoch prípadoch opäť zaznamenali pokles, tempo ich poklesu bolo najslabšie od apríla minulého roka...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S