Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ak sa vyskytne ozaj výnimočná situácia, tak pre ňu netreba vymýšľať detailné pravidlá riešenia, ale postupovať pragmaticky.

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Ak predstierate, že ste iný ako ste v skutočnosti, tak kvôli divadlu vám nezostane čas na odstránenie toho, čo práve divadielkom zakrývate.