04.02.2020, 19:31 Google čelí v Únii vyšetrovaniu kvôli údajom o polohe
5. 2. 2020
Írska Komisia pre ochranu dát (DPC) začala vyšetrovať, akým spôsobom americká internetová spoločnosť Google nakladá s údajmi o polohe užívateľov. Dnes o tom informoval írsky úrad. Google má svoje európske ústredie práve v Írsku, čo v súčasnosti z DPC robí kľúčového regulátora tohto nadnárodného gigantu v celej Európskej únii.
"Od rôznych organizácií na ochranu spotrebiteľov z celej EÚ sme dostali množstvo sťažností, ktoré vyjadrujú obavy v súvislosti so spôsobom, akým Google spracúva údaje o polohe užívateľov," uviedla komisia. Cieľom vyšetrovania je zistiť, či má Google "právny základ" pre spracovávanie takýchto údajov a či spĺňa požiadavky na transparentnosť v rámci európskych pravidiel ochrany osobných údajov, známych pod skratkou GDPR, napísala agentúra AP. Spoločnosť Google uviedla, že bude pri vyšetrovaní s DPC plne spolupracovať a že chce pokračovať v úzkej kooperácii aj s regulátormi a organizáciami na ochranu spotrebiteľov po celej EÚ. "V minulom roku sme vykonali množstvo produktových úprav, aby sme zvýšili úroveň transparentnosti a užívateľské kontroly nad údajmi o polohe," dodala firma vo vyhlásení.
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenský podpredseda Európskej komisie potvrdený
9. 2. 2010
V Štrasburgu dnes Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu na čele so staronovým predsedom Josém Manuelom Barrosom. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič bude v novej komisii zastávať post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Svojho päťročného mandátu by sa Komisia v novom zložení mala ujať zajtra.
Hlasovanie o dôvere sa pôvodne malo uskutočniť už vlani na jeseň, odklad spôsobili problémy so zavedením Lisabonskej zmluvy. Ďalší posun bol v januári, keď svoju kandidatúru stiahla dezignovaná bulharská komisárka Rumjana Želevová, obvinená zo zatajovania svojich obchodných aktivít. Na post Bulharsko nominovalo novú komisárku Kristalinu Georgievovú.
V 27-člennej komisii pod vedením Barrosa je trinásť komisárov, ktorí pôsobili na komisárskych postoch aj doteraz, z toho sedem celý uplynulý mandát. EK bude mať sedem podpredsedov. Prvou podpredsedníčkou je Catherine Ashtonová, ktorá je zároveň aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú politiku.
Prehľad všetkých eurokomisárov podľa krajín:
Belgicko - Karel De Gucht: obchod
Bulharsko - Kristalina Georgievová: medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc
Cyprus - Andrulla Vassiliová: vzdelávanie, kultúra, viacjazyčnosť a mládež
Česká republika - Štefan Füle: rozširovanie a európska susedská politika
Dánsko - Connie Hedegaardová: Opatrenia na ochranu klímy
Estónsko - Siim Kallas: doprava, podpredseda EK
Fínsko - Olli Rehn: hospodárske a menové záležitosti
Francúzsko - Michel Barnier: vnútorný trh a služby
Grécko - Maria Damanakiová: Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo
Holandsko - Neelie Kroesová: digitálna agenda, podpredsedníčka EK
Írsko - Máire Geogheganová Quinnová: výskum, inovácie a veda
Litva - Algirdas Šemeta: dane, colná únia, audit a boj proti korupcii
Lotyšsko - Andris Piebalgs: rozvoj
Luxembursko - Viviane Redingová: spravodlivosť a základné práva, podpredsedníčka EK
Maďarsko - László Andor: zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie
Malta - John Dalli: zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľov
Nemecko - Günther H. Oettinger: energetika
Poľsko - Janusz Lewandowski: rozpočet a finančné plánovanie
Portugalsko - José Manuel Barroso, predseda EK
Rakúsko - Johannes Hahn: regionálna politika
Rumunsko - Dacian Ciolos: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Slovensko - Maroš Šefčovič: medziinštitucionálne otázky a administratíva, podpredseda EK
Slovinsko - Janez Potočnik: životné prostredie
Španielsko - Joaquín Almunia: hospodárska súťaž, podpredseda EK
Švédsko - Cecilia Malmströmová: vnútorné záležitosti
Taliansko - Antonio Tajani: priemysel a podnikanie, podpredseda EK
Veľká Británia - Catherine Ashtonová: podpredsedníčka EK, Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Euro zachraňovala G7
8. 2. 2010
Európski ministri financií a centrálni bankári zo skupiny najrozvinutejších krajín sveta G7 cez víkend ubezpečovali, že Európa si vyrieši problémy sama bez pomoci Medzinárodného menového fondu.
Hovorilo sa o Grécku, Portugalsku a Španielsku a šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker presviedčal svojich partnerov, že Európa si problém s nimi vyrieši sama. Reagoval tak na obavy svetových finančných trhov, že problémy zadlženého Grécka sa môžu zopakovať v ďalších krajinách. V poklese akciových trhov aj hodnoty eura sa odrazila nechuť investorov riskovať.
Kurz eura sa v piatok dostal k hranici 1,36 dolára za euro, čo bolo najmenej od mája minulého roka. V Španielsku a Portugalsku sa zvýšila riziková prirážka na vládne dlhopisy, čo znamená, že dnes si tieto krajiny požičiavajú drahšie ako pred pár mesiacmi.
Jeden z analytikov hovorí, že špekulácie o ohrození ďalších krajín eurozóny sú prehnané. Grécko si napríklad dokázalo nedávno cez štátne dlhopisy požičať osem miliárd eur, na rozdiel od Maďarska, ktoré zostalo odkázané na pomoc Medzinárodného menového fondu. Opatrenia na znižovanie zadlženia nedávno prijali Grécko aj Španielsko.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom
5. 2. 2010
Obchodný vzťah s nejakou finančnou inštitúciou má na Slovensku vyše 80 % ľudí starších ako 15 rokov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti GfK Group, ktorý sa uskutočnil v štrnástich krajinách strednej a východnej Európy. Obdobná situácia je v krajinách Česká republika, Chorvátsko, Ukrajina a Maďarsko. V rovnakej vekovej kategórii má obchodný vzťah s bankou každý obyvateľ v Rakúsku a Slovinsku.
V menšej miere využívajú služby finančných inštitúcií obyvatelia Bosny a Hercegoviny, Ruska a Srbska, kde ich je 70 %. Kým v skupinách pri ľuďoch s pravidelným zamestnaním vo veku 20 až 50 rokov tento pomer rastie, v iných cieľových skupinách – napríklad mladí ľudia do 19 rokov a starší ľudia vo veku nad 60 rokov sa čísla veľmi nemenia.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom.
Spoločným znakom vývoja v strednej a východnej Európe v posledných rokoch bolo rozširovanie nových informačných a komunikačných technológií, ako sú mobilné telefóny a internet. V niektorých krajinách EÚ je počet užívateľov internetu vyšší ako v štátoch južnej Európy. Na dôležitosti naberá aj využívanie prostriedkov moderného trhu so službami, čo je vidieť aj na samotnom počte ľudí, ktorí sa zaoberajú sporením, alebo investovaním.
Vo všeobecnosti platí, že tam, kde peniaze sú, sa skôr minú, ako by mali byť usporené a investované, čo je tiež dôsledok finančnej krízy
ACTA určí medzinárodné pravidlá v ochrane duševného vlastníctva
4. 2. 2010
Pripravovaná dohoda o ochrane autorských práv a proti falšovaniu s celosvetovou platnosťou, známa tiež ako ACTA, nebude meniť pravidlá v oblasti zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb. Pre denník EurActiv to potvrdil jeden z vedúcich predstaviteľov Európskej komisie, čím zároveň poprel dohady novinárov.
Podľa vedúceho predstaviteľa Komisie médiá svojimi reportážami celú záležitosť okolo novej dohody ACTA príliš zjednodušili.
Komisia sa k tajným medzinárodným rokovaniam, ktoré trvali dva roky, nechcela veľmi vyjadrovať. Zákonodarcovia však vystúpili proti tajnostiam obklopujúcim jednanie a obchodných vyslancov obvinili z toho, že sa usilujú obísť celý politický proces a zaviesť nepopulárne opatrenia.
Dohoda o boji proti falšovaniu tovarov s názvom Anti-counterfeiting Trade Agreement (ACTA), o ktorej sa začalo jednať pred dvoma rokmi v Ženeve, bude multilaterálnou obchodnou dohodou. Určí medzinárodne platné plavidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva.
Pôvodne sa krajiny snažili o dosiahnutie tejto dohody pod záštitou organizácie WIPO (World Intellectual Property Organisation), no jednotliví členovia sa nedokázali dohodnúť. Štáty s podobnými názormi a postojmi preto neskôr sformovali ACTA.
Na poslednom kole vyjednávaní uskutočnenom v Mexiku sa okrem iného zúčastnili Austrália, Kanada, EÚ (reprezentovaná Komisiou), Španielsko (ako predsednícka krajina), Japonsko, Južná Kórea, Maroko, Nový Zéland, Švajčiarsko, Singapur či Spojené štáty.
V apríli tohto roku sa vo Wellingtone na Novom Zélande uskutoční ďalšie kolo rokovaní.
Skupina poslancov z viacerých strán Európskeho parlamentu preto dnes (4.februára) zamýšľa poslať Komisii list, v ktorom požaduje informácie o vyjednávaní a poskytnutie dokumentov.
Členovia Parlamentu tvrdia, že právo na „okamžité“ a „úplne informácie“ o medzinárodných obchodných dohodách majú podľa Lisabonskej zmluvy.
Predstaviteľ Komisie na túto žiadosť reagoval a odpovedal, že obchodné riaditeľstvo EK členom Parlamentu poskytlo informácie „vždy keď to len bolo možné“.
Jeden z britských poslancov potvrdil, že Komisia Parlament o postupoch v rokovaniach informovala, no dodal, že predstavitelia Komisie nemôžu prezradiť veľa, lebo ich viaže dohoda o mlčaní.
Napriek diskusiám sa však očakáva, že ACTA prejde.