04.02.2020, 19:31 Google čelí v Únii vyšetrovaniu kvôli údajom o polohe
5. 2. 2020
Írska Komisia pre ochranu dát (DPC) začala vyšetrovať, akým spôsobom americká internetová spoločnosť Google nakladá s údajmi o polohe užívateľov. Dnes o tom informoval írsky úrad. Google má svoje európske ústredie práve v Írsku, čo v súčasnosti z DPC robí kľúčového regulátora tohto nadnárodného gigantu v celej Európskej únii.
"Od rôznych organizácií na ochranu spotrebiteľov z celej EÚ sme dostali množstvo sťažností, ktoré vyjadrujú obavy v súvislosti so spôsobom, akým Google spracúva údaje o polohe užívateľov," uviedla komisia. Cieľom vyšetrovania je zistiť, či má Google "právny základ" pre spracovávanie takýchto údajov a či spĺňa požiadavky na transparentnosť v rámci európskych pravidiel ochrany osobných údajov, známych pod skratkou GDPR, napísala agentúra AP. Spoločnosť Google uviedla, že bude pri vyšetrovaní s DPC plne spolupracovať a že chce pokračovať v úzkej kooperácii aj s regulátormi a organizáciami na ochranu spotrebiteľov po celej EÚ. "V minulom roku sme vykonali množstvo produktových úprav, aby sme zvýšili úroveň transparentnosti a užívateľské kontroly nad údajmi o polohe," dodala firma vo vyhlásení.
(Zdroj: hnonline.sk)
Nový spôsob označovania potravín
4. 3. 2010
V súčasnosti sa poslanci pripravujú na hlasovanie o novom spôsobe označovania potravín. Výrobcovia sa obávajú, že kvôli kompromisom na poslednú chvíľu sa budú na etiketách zobrazovať až dva typy nutričných údajov a tým dôjde k zahlteniu spotrebiteľa informáciami.
Potravinárske odvetvie a spotrebiteľské skupiny síce v princípe súhlasia, že je potrebné zaviesť určitú povinnú formu značenia potravín, ale nevedia sa dohodnúť na tom, aké konkrétne informácie by mali byť uvedené na etiketách.
Zatiaľ čo spotrebitelia požadujú viditeľné údaje o množstve soli, cukru, celkového a nasýteného tuku, výrobcovia by dali prednosť tomu, keby sa na etiketách radšej uvádzali informácie o energetickej hodnote výrobku – obsahu kalórií – s tým, že uvedenie ďalších informácií by bolo na individuálnom rozhodnutí spoločností.
Sporné je aj to, či údaje o nutričnom obsahu jednotlivých potravín uvádzať v prepočte na 100 gramov alebo na jedno balenie. Pri potravinách ako jogurty či čokoládové tyčinky panuje zhoda, že praktickejší je prepočet na jedno balenie.
Zhoda medzi zákonodarcami, spotrebiteľmi a výrobcami panuje v tom, že samoregulácia nie je efektívnym spôsobom ako zaistiť, aby sa na etikete nachádzali potrebné nutričné informácie.
Napriek tomu, že hlavní výrobcovia investovali do zlepšenia týchto údajov nemálo prostriedkov, nie všade sa podarilo uplatniť uvádzanie údajov v dostatočnom rozsahu. Niektoré spoločnosti etikety a informácie na nich dokonca využívajú k vytváraniu marketingovej výhody oproti konkurencii.
Stratégia Európa 2020
3. 3. 2010
Exekutíva dnes zverejnila stratégiu Európa 2020. Stratégia je zameraná na tri kľúčové faktory – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Stratégia zároveň stanovila päť cieľov, ktoré určujú, kde by EÚ mala pokročiť do roku 2020.
Nový hospodársky plán Európa 2020, ktorý dnes zverejnila Európska komisia, nahradí súčasnú Lisabonskú stratégiu. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. Ak pracujeme spoločne sme silnejší. Úspešné východisko z krízy závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej strate rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti.
Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach: 1. inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, 2. udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov a 3. inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.
Do roku 2020 by podľa exekutívy mala Európa splniť päť hlavných cieľov: 1. Dosiahnuť 75 %-nú mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov. 2. Dosiahnuť úroveň investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP EÚ. 3. Dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň znížiť spotreby energie o 20 %. 4. Pod 10 % znížiť podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku a dosiahnuť, aby minimálne 40 % mladých ľudí malo vysokoškolské vzdelanie. 5. Znížiť o 20 miliónov počet ľudí ohrozených chudobou.
Európska komisia zároveň stanovila program pozostávajúci z hlavných iniciatív na budúce obdobie.
Na summite 25. a 26. marca 2020 európski lídri rozhodnú o hlavnom smerovaní hospodárskej politiky na základe predloženého návrhu.
Podniky potrebujú klastre
2. 3. 2010
Efektívnym spôsobom ako malým podnikom sprístupniť zahraničné trhy môže byť zoskupovanie jednotlivých hráčov na trhu do klastrov. Tvrdí do Európska sieť podnikov (EEN). Pri vstupe na cudzie trhy najviac prekážok musia prekonávať malé podniky. Ide najmä o marketingové náklady a kultúrne rozdiely.
EEN tvrdí, že ak by sa drobné firmy o miesto na nových trhoch uchádzali v rámci skupiny s regionálnou expertízou, mali by väčšiu šancu presadiť svoje produkty a služby.
Pre malé podniky, pokiaľ nie sú súčasťou klastra, je nemožné dostať sa k veľkoodberateľom. Čelia jazykovej bariére. Často ani nevedia ako sa k informáciám o zahraničných trhoch dostať.
Takáto stratégia sa ukázala ako úspešná pri získavaní zákazníkov z Kanady a Číny a dáva malým podnikom priestor na realizáciu na trhoch, kam by sa nikdy nedostali. Klastre potrebujú inovatívneho ducha, aj keď pre mnohé malé firmy to nie je ľahké.
Inovácie musia byť súčasťou stratégie malých a stredných podnikov, aj keď je to pre ne náročné. A to nielen pre tie s tradičnou podnikovou kultúrou.
Fondy EÚ najefektívnejšie využíva Poľsko
1. 3. 2010
Svoje prostriedky z EÚ fondov najefektívnejšie zo všetkých členských štátov využíva Poľsko. To sa prejavilo aj na tom ako sa krajine podarilo vyhnúť recesii. Tieto tvrdenia uvádzajú vysokopostavení poľskí politici a podnikatelia.
Poľská ministerka pre regionálny rozvoj v rozhovore pre internetový podnikateľský portál Polish Market vyhlásila, že v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi EÚ sa Poľsku podarilo tieto prostriedky z eurofondov využiť najefektívnejšie. Poznamenala, že Poľsko plne využilo všetky prostriedky, ktoré doň boli alokované, čo bolo cítiť aj vo výkonnosti ekonomiky. Krajina je jediným členským štátom EÚ, ktorému sa podarilo udržať v čiernych číslach.
Hoci väčšina ekonómov odvodzuje úspech od veľkého spotrebiteľského trhu a silným ekonomickým základom, poľskí odborníci na EÚ tento výsledok pričítajú najmä zručnému a efektívnemu využívaniu fondov EÚ.
GE (General Electric), ktorý patrí k jedným z najväčších zamestnávateľov v strednej a východnej Európe s pracovnou silou viac ako 10 tisíc ľudí len v samotnom Poľsku, tlačí na to, aby sa v krajine vytvárali investičné clustre, ktoré majú z Poľska spraviť centrum technológií a inovácií v rámci EÚ.