Murphy radí
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.
V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
(Murphyho zákony v bájkach)
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)