Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Hlúposť je takmer všemocnou silou.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

Čím viac vecí vlastníš, tým viac si nimi vlastnený.

O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!

Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.