Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
O podnikaní a vede - VII. večer
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Tajomstvom pružnosti je nerozhodnosť.
Odpusť svojim vinníkom, ale vry si ich do pamäti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Sex je dedičný. Ak ho nepoznali vaši rodičia, máte stopercentnú istotu, že ho ani vy nepoznáte.
Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.
V manželstve je často lepšie nič nerobiť a vždy je lepšie nič nepovedať.
(Murphyho zákonník)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Mnoho je na svete mocného...
Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)
Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)
Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)