Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť katastrofy. (Max Frisch)

Čo je hodné toho, aby to bolo vykonané, je tiež hodné toho, aby to bolo vykonané poriadne. (Chesterfield)

Väčšina ľudí spotrebuje viac energie na rozhovory o problémoch, než na ich riešenie. (Henry Ford)

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“