Murphy radí
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Dôveruj len tým veliteľom, ktorí v prípade neúspechu stratia aspoň toľko čo ty!
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Ak chcete mať aspoň jeden poldeň v týždni pre seba, tak sa musíte naučiť sebadiscplíne a umeniu povedať nie.
Ak sa vyskytne ozaj výnimočná situácia, tak pre ňu netreba vymýšľať detailné pravidlá riešenia, ale postupovať pragmaticky.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Parkinsonove zákony - V. večer
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)