Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!