Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)
Murphy v parlamente
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Zákon chybných počtov: Na prijatie dobrého zákona vždy chýba jeden hlas.
(Murphyho zákonník)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Láska je naivná viera, že jedna žena je iná ako tie ostatné.
Keby muži venovali toľko úsilia dobývaniu vesmíru, ako venujú dobývaniu žien, už dávno by sme pristáli na Marse.
Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)