Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho múdre pravdy
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)