Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
V päťstovke TOP firiem strednej a východnej Európy je 24 firiem zo Slovenska
10. 9. 2009
V krajinách strednej a východnej Európy rezonovala počas hospodárskeho roka 2008 neistota z dosahov krízy, oslabovanie meny mnohých krajín a stagnujúci alebo klesajúci dopyt.
Napriek nepriaznivému vývoju na svetových trhoch, najmä v druhej polovici roka, objem tržieb 500 najväčších spoločností v regióne dosiahol v roku 2008 takmer 670 miliárd €. To predstavovalo medziročný nárast o 16 %, oproti nárastu v roku 2007, ktorý bol o percento menší.
Poradenská a audítorská spoločnosť Deloitte už po tretí rok zostavila rebríček 500 najväčších spoločností strednej a východnej Európy. Rebríček zahrnuje údaje o firmách z 18 krajín regiónu zoradených podľa konsolidovaných tržieb.
Pod nárast tržieb v roku 2008 sa na rozdiel od minulého roka významne podpísali spoločnosti na prvých sto miestach rebríčka. Ich sumárny rast tržieb predstavoval 19 %. Išlo najmä o zástupcov energetického a spotrebného priemyslu.
Utlmenie dynamického rastu z posledných rokov sa prejavilo naplno v automobilovom priemysle. Kým kombinované tržby týchto spoločností medzi rokmi 2005 a 2007 rástli priemerne 33 % ročne, v minulom roku medziročný rast predstavoval iba približne 9 %. sa Pod pokles rastu sa okrem ukončenia nábehových fáz výroby a stabilizácie produkcie dcérskych spoločností zahraničných automobiliek v strednej Európe podpísal aj minuloročný znížený dopyt po produktoch na zahraničných trhoch.
Zo Slovenska sa do tohto rebríčka dostalo 24 spoločností, ktoré spolu vygenerovali tržby vo výške 36 miliárd €. Z hľadiska sektorového rozdelenia mali na týchto tržbách už tradične najväčší podiel automobilový priemysel a spracovatelia ropy a plynu.
Najväčšou slovenskou spoločnosťou aj v roku 2008 zostáva bratislavská automobilka Volkswagenu, ktorá sa v celkovom rebríčku umiestnila na 11. mieste. Darilo sa aj spoločnosti Kia Motors Slovakia, ktorá sa umiestnila na 73. mieste. Automobilka PSA Peugeot Citroën obsadila 98. miesto.
Druhá najväčšia slovenská firma Slovnaft obsadila 23. miesto. Ťahúň slovenskej ekonomiky v oblasti elektrotechnického priemyslu Samsung obsadil 34. miesto a Sony 132. miesto.
S majoritnou účasťou slovenského súkromného kapitálu sa v rebríčku umiestnila iba jediná firma, a to Železiarne Podbrezová, ktoré sa dostali na 362. miesto.
Zlučovanie zdravotných poisťovní
9. 9. 2009
K spojeniu dvoch štátnych poisťovní VšZP a SZP do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia. Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo.
Ministerstvo financií SR je ochotné podporiť finančnou injekciou Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) formou navýšenia základného imania. Uvedené prostriedky umožnia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na súčasnej úrovni. Financie majú slúžiť ako ekonomicky preventívne opatrenia pri výpade zdrojov verejného zdravotného poistenie. Všetky prostriedky vložené do zvýšenia základného imania pôjdu na liečenie pacientov.
K spojeniu štátnych poisťovní VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia, a to k 1. januára budúceho roka. Ukončenie konsolidácie je naplánované na záver roka 2011. Podľa projektu bude jediným akcionárom nástupníckej poisťovne Slovenská republika, jej akcionárske práva bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva.
Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo. Toto spojenie je podmienené súhlasom Protimonopolného úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vďaka tomuto zlúčeniu by sa malo ušetriť viac ako 17 % prevádzkových nákladov.
Investorov zaujímajú slovenské štátne dlhopisy
7. 9. 2009
Medzi investormi pretrváva záujem o slovenské štátne dlhopisy. Potvrdzujú to aj výsledky pondelkovej aukcie štátnych dlhopisov zo série 210. Z celkového dopytu 1,053 miliardy eur akceptovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ponuky investorov na úrovni 299 milióna eur. Takýto dopyt zo strany investorov nepredpokladala ani samotná agentúra.
Výnosy požadované investormi v aukciách sú však väčšie ako "fair" výnosy podľa ratingu aj podľa ekonomických ukazovateľov Slovenska. Vysoký záujem o slovenské štátne dlhopisy prejavili investori aj v predchádzajúcej aukcii, ktorá bola koncom augusta.
Záujem o emisiu štátnych dlhopisov so splatnosťou v januári 2015 prejavili aj zahraniční investori. Agentúra akceptovala dopyt po štátnych dlhopisoch v celkovej výške 2 milióny eur. Ďalší vývoj výnosnosti dlhopisov na trhu pritom bude určujúci aj pre ďalšie plánované emisie.
Návrh nového zákona na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu
4. 9. 2009
Nový zákon, ktorý pripravil rezort financií upravuje práva spotrebiteľov na finančnom trhu ako aj niektoré povinnosti finančných inštitúcií pri poskytovaní a sprostredkovaní finančných služieb spotrebiteľom.
Tento návrh narazil na kritiku viacerých profesijných organizácií. Celkové prepracovanie zákona požaduje aj Národná banka Slovenska. Návrh by mal byť prepracovaný tak, aby z hľadiska vecného riešenia bol plne v súlade s vládou schváleným vecným zámerom zákona, aby z ekonomického hľadiska náklady na systém boli primerané jeho celospoločenskému prínosu a aby zároveň z legislatívneho hľadiska plne zodpovedal platným legislatívnym pravidlám.
Na základe zákona by mal vzniknúť aj Úrad pre ochranu finančného spotrebiteľa a Národná akadémia finančného vzdelávania. Na systéme ochrany práv spotrebiteľov sa okrem týchto dvoch nových inštitúcií má podieľať aj Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.
Jedným z hlavných práv, ktoré by mal zákon spotrebiteľom garantovať, je právo na ochranu pred porušovaním povinností zo strany finančných inštitúcií a nekalým konaním finančných inštitúcií. Zákon upravuje podrobne napríklad poskytovanie odbornej starostlivosti pre klientov ako aj postup v prípade sťažnosti proti finančnej inštitúcii. Venuje sa tiež problematike zneužívania informácií, či dôslednému plneniu informačných povinností.
Ochranu práv spotrebiteľa návrh zákona upravuje vo vzťahu ku všetkým inštitúciám finančného trhu, a to jednak vo vzťahu k subjektom, ktorých činnosť povoľuje a dohliada centrálna banka, ako aj vo vzťahu k nelicencovaným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu.