Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Vytvorenie nových 100 000 miest do roku 2020 je nereálne
8. 12. 2015
Nových 100.000 pracovných miest do roku 2020, ktorých vytvorenie avizovala na svojom nitrianskom sneme v sobotu (5. 12.) vládna strana Smer-SD, je viac ako ambiciózny plán. Uviedol to po dnešnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
Za posledné tri roky sa vytvorilo podľa slov viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Slavomíra Mangu viac ako 100.000 pracovných miest. Na sobotňajšom slávnostnom sneme strany Smer-SD v Nitre jej predseda Robert Fico, ktorý predstavil tretí sociálny balík, avizoval vznik 100.000 nových pracovných miest do roku 2020.
zdroj: hnonline.sk
Slovákom zlacnie elektrina aj plyn
1. 12. 2015
Od nového roka zaplatíme za energie menej než doteraz. Ceny stlačil nadol regulátor. Mohli ísť však ešte hlbšie, tvrdia odborníci.
lovenské domácnosti a malé firmy ušetria od nového roka desiatky eur. Dôvodom je lacnejší plyn aj elektrina. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž včera stanovil maximálnu cenu, ktorú budú môcť účtovať dodávatelia energií domácnostiam a malým firmám v budúcom roku.
Slováci sa vďaka tomu môžu pripraviť na nižšie účty. Pri elektrine pocítia najvyšší pokles cien tí, ktorí ňou aj kúria. Platby im môžu klesnúť aj o 50 eur. Ďalšie eurá domácnosti ušetria aj za plyn. Tie, ktoré plyn používajú na ohrev vody, ušetria 16,5 eura.
zdrohj: hnonline.sk
Plyn atakuje 20-ročné minimum
23. 11. 2015
Cena plynu na európskych burzách atakuje historické minimá z roku 1996. Iba pred pár dňami padol na rekordných 17,10 eura za megawatthodinu. Oproti začiatku tohto roka tak stihol zlacnieť až o desať eur.
„Pokles cien plynu na burzách v únii je významný a veľmi nečakaný. Trh očakával, že sa ceny skôr stabilizujú,“ hovorí analytik Colosseum Boris Tomčiak. Prudký pokles cien plynu zastavili až teroristické útoky v Paríži. Na podobné udalosti totiž reagujú trhy citlivo;plyn spolu s ďalšími komoditami preto nárazovo dočasne zdražel. Cena počas dňa útokov vo Francúzsku narástla o vyše euro za megawatthodinu.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si môžu dovoliť viac.
11. 11. 2015
Slováci si za svoje platy môžu dovoliť stále viac. Ich priemerné mzdy totiž reálne rástli vo všetkých odvetviach.
V septembri najviac vzrástla priemerná mzda v stavebníctve (medziročný reálny nárast 8,2 percenta), doprave a skladovaní (7,7 percenta) a predaji a oprave motorových vozidiel (6,7 percenta). Vyplýva to z aktuálnych čísel, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Rozdiely medzi platmi v jednotlivých odvetviach však ostávajú priepastné. Zatiaľ čo informatici zarábajú v priemere 1 697 eur, ľudia pracujúci v reštauráciách si mesačne prilepšia len o 382 eur.
zdroj: hnonline.sk