Zmeny zákona o správnych poplatkoch
2. 4. 2024
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, prináša aj novelu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 zvyšuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 eurá) zo 6 € na 10 €.
Táto zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom, zatiaľ čo v súčasnosti sa doklady o pobyte vydávajú aj osobne na oddeleniach cudzineckej polície PZ. Uvedenou zmenou sa zníži administratívna záťaž policajných útvarov ako aj žiadateľov o vydanie dokladu. Taktiež sa zjednocuje forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky tak, aby mohli zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty. Taktiež sa dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
S
Štát poslal návrh na exekúciu Billy
26. 8. 2019
Jeden milión eur. Pokutu v takejto výške má na účet štátu poukázať obchodný reťazec Billa. V dôsledku novely zákona o potravinách, ktorá je účinná od 1. mája, mal na to lehotu 15 dní. Peňažný trest dostal koncom júna, zaplatiť mal približne v strede júla.
Keďže však ide o sumu vo výške, ktorú obchodníci aj odborníci označujú za likvidačnú, Billa sa rozhodla brániť všetkými dostupnými spôsobmi a získať čo najviac času. Podala viacero odvolaní, ale nová legislatíva je v tomto smere neúprosná: „Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok.“ To znamená, že reťazec sa síce voči pokute môže odvolať, ale až keď ju zaplatí. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nedávno avizovala, že ak Billa pokutu nezaplatí, bude ju štát vymáhať exekúciou. Agrorezort však v tomto smere žiadne kompetencie nemá, keďže nie je orgánom, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty.
Vláda odklepla zvýšenie rozpočtu pre Mochovce o 270 miliónov eur
22. 8. 2019
Vláda na stredajšom rokovaní dala šéfovi Ministerstva hospodárstva (MH) SR Petrovi Žigovi (Smer-SD) mandát, aby na valnom zhromaždení spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) súhlasil so zvýšením rozpočtu dostavby jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) o 270 miliónov eur. Žiga to oznámil po rokovaní vládneho kabinetu. Celú spomínanú sumu podľa Žigových slov uhradí taliansky energetický koncern Enel.
"Aj na tento, aj na úver, ktorý bol už poskytnutý ako akcionárska pôžička minulý rok, sa znížia úrokové sadzby, teda firma SE bude na tom hospodársky ešte lepšie, ako bola. Žiadali sme taktiež, aby bola vyvodená personálna (manažérska) zodpovednosť," priblížil. Rokovania ohľadom dostavby EMO sú podľa Žigu "nepríjemné, ale sú veľmi dynamické". "Rozhodli sme sa, že sa nebudeme už len tak prizerať na veci, ktoré sa v EMO dejú a snažíme sa aktívne využívať 34 percent, ktoré štát v spoločnosti SE má, hoci nevieme aktíve vstupovať do samotnej operatívy a do denného rozhodovania. Sú však okamihy, keď sa Enel musí obrátiť na štát pri schvaľovaní niektorých záležitostí a tu využívame našu pozíciu," podčiarkol.
Environmentálna trestná činnosť
20. 8. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“ Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Nové trestné činy v Trestnom poriadku
20. 8. 2019
V praxi sa viackrát stalo, že pomocou bankomatovej karty vlastné dieťa vybralo rodičovi neoprávnene z účtu peniaze a rodič v čase, keď ešte nevedel, kto je páchateľ, podal trestné oznámenie, no následne sa vo vyšetrovaní domáhal zastavenia trestného stíhania, čo však doteraz nebolo možné.
Predkladateľ tu poukazuje aj na analógiu pri obdobnom konaní vlastného dieťaťa, ktoré je posúdené napr. ako trestný čin krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 215 alebo neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, kde sa súhlas poškodeného vyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa preto od 1. 8. 2019 do výpočtu trestných činov v § 211 doplnil aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona. Taktiež sa zavádza okruh trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku rozšíriť aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a Trestného zákona, trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197 Trestného zákona a trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona. V praxi napr. dochádza často k súbehu trestných činov krádeže s trestným činom porušovania domovej slobody, pri ktorých poškodený vo vzťahu ku trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona využije oprávnenie v zmysle § 211 Trestného poriadku nedaním súhlasu na trestné stíhanie, ktorý sa však nedá aplikovať na zbiehajúci trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.