Zmeny zákona o správnych poplatkoch
2. 4. 2024
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, prináša aj novelu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 zvyšuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 eurá) zo 6 € na 10 €.
Táto zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom, zatiaľ čo v súčasnosti sa doklady o pobyte vydávajú aj osobne na oddeleniach cudzineckej polície PZ. Uvedenou zmenou sa zníži administratívna záťaž policajných útvarov ako aj žiadateľov o vydanie dokladu. Taktiež sa zjednocuje forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky tak, aby mohli zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty. Taktiež sa dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
S
NBS varuje pred rizikom cenovej korekcie na realitnom trhu
4. 4. 2022
Vývoj cien bývania sa dostáva do pásma vysokého rizika cenovej korekcie. Hovorí o tom kompozitný index na hodnotenie vývoja cien bývania, ktorý sa vo štvrtom štvrťroku 2021 viditeľne zvýšil.
Upozornila na to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnom materiáli o ekonomickom a menovom vývoji. Konštatuje tiež, že kúpa vlastnej nehnuteľnosti momentálne vyzerá byť v porovnaní s bývaním v podnájme relatívne drahšia ako v minulosti.
K rastu kompozitného indexu podľa NBS prispeli všetky komponenty, najviac pomer ceny k nájomnému, ceny k príjmu a reálna cena.
"Po takmer dvoch rokoch sa uzatvárajú nožnice medzi celkovým kompozitným indexom a indexom hodnotiacim zvlášť ceny bytov. Ide o dôsledok zrýchlenia rastu cien bytov na konci roka 2021," uvádza centrálna banka.
Nájomné vo štvrtom štvrťroku prvýkrát od začiatku roka 2020 zaznamenalo medziročný rast (2,6 percenta). Podľa NBS však ide najmä o vplyv bázického efektu. V medzištvrťročnom porovnaní je dokonca mierny pokles.
Oproti úrovniam pred vypuknutím pandémie zaostáva stále o 15 percent. Kúpa vlastnej nehnuteľnosti tak podľa NBS vyzerá byť v porovnaní s bývaním v podnájme relatívne drahšia ako v minulosti.
Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie vo štvrtom štvrťroku 2021 vzrástli oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 6,6 percenta. Medziročné tempo rastu dosiahlo 22,1 percenta.
V
Inšpekcia práce po novom
1. 4. 2022
Zámerom novely zákona o inšpekcii práce je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.
Zároveň sa precizuje moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Ďalej sa doplnili kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovuje moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov sa upravujú osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá bude po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
K
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
1. 4. 2022
Vzhľadom na opakované podnety podnikateľského prostredia sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami, a na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.
Súčasne sa v záujme zefektívnenia a zjednotenia postupov pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ponechal výkon tejto kontroly vo výlučnej kompetencii inšpektorátov práce. Podľa aktuálnej právnej úpravy je kompetencia na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania daná Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorátom práce. Kontrolné orgány však pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania postupujú podľa odlišných procesných postupov upravených v rozdielnych zákonoch, čo v praxi vyvoláva nejednotnosť. Z uvedeného dôvodu sa zruší kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Ďalším dôležitým aspektom je potreba vytvárania podmienok pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, umožňujúcich im sústredenie výkonu svojej činnosti na oblasť služieb zamestnanosti.
K
Centrálny register účtov – nový zákon
31. 3. 2022
Hlavným cieľom nového zákona o centrálnom registri účtov je transpozícia informačnej smernice. Sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7), ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Zo smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby), včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.
V tejto súvislosti boli identifikované dve alternatívy technologického riešenia danej problematiky, a to zriadenie centrálneho registra účtov alebo využitie elektronického systému vyhľadávania údajov. Po dôkladnej analýze prínosov týchto dvoch variantov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie a po vzore väčšine členských štátov EÚ, bolo rozhodnuté o zriadení centrálneho registra účtov. Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia, oproti vyhľadávaciemu systému v sebe kumuluje niekoľko výhod, ide predovšetkým o rýchlosť a bezpečnosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dopytov, vylúčenie potreby formou plošného dopytu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dopytu.
K