Murphy radí
Kapitola: Murphyho desatoro
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
10. Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa začne všetko samo od seba opakovať.
5. Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom poradí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphy v parlamente
Zákon relativity: Politika sama osebe nie je svinstvo, iba jej výsledky...
Zákon objektívneho zaradenia: Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a život
Murphy tvrdí, že spravodlivosti je väčšinou učinené za dosť - tri razy zo siedmich.
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa ešte stále len čaká.
Život je veľký vtip, ibaže málokto mu rozumie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)