Zmeny vo finančnej oblasti
14. 5. 2020
Z dielne ministerstva financií pochádza novela zákona č. 96/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Zákon v čase krízovej situácie priniesol rad právnych úprav, v zmysle ktorých:
- sa daňová kontrola i daňové konanie prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie,
- daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatní v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie, správca dane daňovému subjektu vráti do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2019, podanom od 1. januára 2020 do začatia obdobia pandémie, správca dane daňovému subjektu vráti do 40 dní od 31. marca 2020,
- za správny delikt, ktorého sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý je vyšší ako daňový preplatok, ktorý mal v daňovom priznaní k dani z príjmov uviesť, správca dane uloží pokutu vo výške 100 % z uvedeného rozdielu, pričom tento rozdiel je daňový subjekt povinný vrátiť,
- preddavky na daň z motorových vozidiel splatné počas obdobia pandémie počnúc mesiacom apríl 2020 daňovník nie je povinný platiť. Daňovník, ktorý nezaplatí preddavky, vyrovná daň z motorových vozidiel v lehote na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel,
- podiel zaplatenej dane z príjmov poukázaný prijímateľovi podielu zaplatenej dane z príjmov v roku 2019 možno v súvislosti s pandémiou použiť do konca roka 2021, pričom tento prijímateľ je povinný zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane z príjmov prijatého v roku 2019 do konca mája 2022,
- preddavky na daň z príjmov za obdobie, za ktoré má daňovník povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vypočítané a splatné počas obdobia pandémie, sa neplatia za obdobie bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom daňovníkovi poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka. Neplatenie preddavkov uplatňuje daňovník predložením vyhlásenia o tom, že spĺňa dané podmienky príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov, pričom na lehotu na predloženie tohto vyhlásenia sa odpustenie zmeškania lehoty neuplatní. Takýto spôsob platenia preddavkov na daň z príjmov sa prvýkrát uplatní na preddavky na daň z príjmov splatné v mesiaci máj 2020,
- neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 môže najviac v úhrnnej hodnote 1 000 000 eur odpočítať od základu dane z príjmov daňovník, ktorý je právnickou osobou, alebo odpočítať od základu dane z príjmov (čiastkového základu dane z príjmov) z príjmov daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie uplynie v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.
Odporúčania pre nakladanie s eurobankovkami a mincami
23. 3. 2010
Európska komisia vydala niekoľko nezáväzných odporúčaní, čo sa s eurobankovkami a mincami môže a čo nemôže robiť. Nikto by napríklad nemal byť stíhaný za ničenie eur s nízkou nominálnou hodnotou či na umelecké účely.
Na základe odporúčaní pracovnej skupiny ELTEG (Euro Legal Tender Experts Group) zloženej z expertov z členských štátov Európska komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré by mali zjednotiť rôzne vnímanie eura ako zákonného platidla a uľahčiť používanie spoločnej meny v každodennom živote.
Spotrebitelia sa totiž často stretávajú s prípadmi, že ak chcú za tovar zaplatiť napríklad 200- alebo 500-eurovými bankovkami, obchodníci ich od nich nechcú prijať. Podľa Komisie je takáto situácia neakceptovateľná. Malo by sa stať pravidlom, aby obchodníci euromenu museli prijímať bez ohľadu na nominálnu hodnotu. Exekutíva trvá aj na tom, že nemožno odmietnuť platby v hotovosti a nesmú byť za ne uvalené príplatky.
Bez výhrad možno odmietnuť prijať eurá v prípade, že sú zafarbené. Vtedy totiž môže ísť o bankovky, ktoré boli predmetom krádeže a sú poznačené ochrannou farbou. Také treba vrátiť do národnej banky.
Európania sa s problémami stretávajú aj pri minciach. Po zavedení eura na Slovensku znervózňovali mnohých drobné centy, obchodníci trvali na tom, že sa neoplatia. Návrh na zaokrúhľovanie cien na najmenej päť centov nakoniec neprešiel. V niektorých krajinách to však platí. Komisia chce, aby vo všetkých krajinách zabezpečili, že aj napriek tomu budú centové a dvojcentové mince prijímané.
Pracovná skupina sa zaoberala aj špeciálnymi vydaniami euromincí pre zberateľov. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa zberateľské kúsky nedostali do peňažného obehu.
Odporúčania zahrnujú aj deštruktívne narábanie s eurami. Komisia si nemyslí, že by sa malo postihovať za ničenie euromeny, pokiaľ ide len no nízke hodnoty. Krkvanie a rôzne iné úpravy spoločnej meny na umelecké účely by členské štáty tiež mohli i dovoľovať, len potom takéto peniaze nesmú opäť vracať do obehu.
Peugeot odstavuje výrobu, zamestnancov bude školiť
22. 3. 2010
Trnavská fabrika PSA Peugeot Citroën odstaví pre krízu počas najbližších troch mesiacov výrobu celkovo na 13 dní. V apríli bude výroba stáť jeden deň, v máji šesť dní – vždy dva dni pred víkendom a v júni celý týždeň plus samostatný deň navyše.
Počas odstávky pracovníci absolvujú školenia a bude im preplácaná celá mzda. Pracovníkom, ktorí sa na školeniach nezúčastnia, sa hodiny započítajú v Banke pracovného času. Banka pracovného času je obdoba Flexi konta zriadeného vo Volkswagene. Neodpracované hodiny si pracovníci budú môcť odpracovať do roku 2012.
Podnikateľské prostredie na Slovensku
19. 3. 2010
Hoci rast nezamestnanosti už nie je závratný, odpovede na otázku čo bude ďalej sa rôznia. Vývoj na trhu práce je neistý, i keď sa ozývajú optimistické hlasy, ktoré hovoria o stabilizácii. Rozmenené na drobné by to znamenalo hlavne to, že pracovných miest ubúdať nebude. Stále však ostáva 350-tisícový zástup ľudí, ktorým by sa práca hodila. Ďalších takmer 50 tisíc má tú nevýhodu, že do zamestnania nemôžu nastúpiť okamžite.
Otvorená slovenská ekonomika teda bude naďalej závisieť od svojich exportných partnerov. Budúcnosť týchto partnerov ovplyvní aj ďalší osud nezamestnaných ľudí. A ak sledujeme vyhliadky tie nie sú vôbec ružové, ak si pod tým predstavíme počet ľudí, ktorí si v tomto roku nájdu novú prácu.
Prognózy pre Nemecko, do ktorého putuje hlavná časť nášho exportu, zatiaľ povzbudivé nie sú. Celoročne má dosahovať medzi štvrťrokmi iba mierne prírastky HDP. Navyše aj tento motor európskej ekonomiky sa musí vyrovnať s rekordnou nezamestnanosťou. Ako nová nádej sa ukazuje Ázia, ktorá môže svojím vysokým rastom zachrániť v bahne sa boriacu Európu.
Jednou z najväčších výziev pre budúcu vládu bude to, či dokáže preriediť rady nezamestnaných. Stimuly môžu síce pomôcť veľkým hráčom, kľúčoví však môžu byť hlavne malí investori. K slovu by sa už preto mali dostať plošné opatrenia. Podnikateľské prostredie totiž vie byť dokonalé iba v učebniciach.
Drahé bankové služby
18. 3. 2010
Na rozdiel od iných krajín slovenský bankový sektor prešiel hospodárskou recesiou ako pomerne konsolidované odvetvie. V súčasnosti sú priemerné náklady finančných inštitúcii v SR na zavedenie nových produktov a služieb príliš vysoké. Rozhodujúci však bude ďalší vývoj globálnej ekonomiky.
Vo všetkých úverových portfóliách sa totiž kríza ešte naplno neprejavila. V segmente retailového bankovníctva sa situácia pravdepodobne ešte zhorší.
Nie je však pravdepodobný návrat k prepadu ekonomík. Za aktuálnymi výkyvmi stoja jasne identifikovateľné faktory, pri ktorých sa dlhodobé pôsobenie nepredpokladá.